Prvý mesiac v Korre

Plastové tašky pod hrozbou dvojročného väzenia…asi takto začínala naša misijná ceste do Kene, keď sme od našich známych dostali mail s týmto obsahom. Takže prvá vec, ktorú sme my dve spolu pred odchodom absolvovali, bola kontrola a odstraňovanie prípadných nežiadúcich plastových tašiek z našich kufrov, ktorých bolo hojne.

Naštastie nám kufre nekontrolovali a v skutočnosti to nie je všade až také prísne, ale len na niektorých miestach, hlavne v obchodných domoch sú koše na plastové tašky.

Pripravené na horúčavy sme po prílete vystúpili v Nairobi, kde bolo príjemných 15 stupňov. Tam sme strávili náš prvý týždeň, počas ktorého sme navštívili viaceré saleziánske centrá (Bosco Boys Kuwinda, Technický inštitút, Youth centrum). V Bosco Boys ma oslovila kaplnka, v ktorej na stene bol okrem iného aj obraz chlapca držiaceho v koši 5 chlebov a 2 ryby – tak som si spomenula na myšlienku z našej prípravy: Darovať Bohu našich 5 chlebov a 2 ryby (naše talenty) a Boh ich môže rozmnožiť a použiť. (Monika)

Ani sme netušili, že to bude tak doslova a nakoniec sme niesli tašku chlebov do Korru, ktorú poslal Father Sajan (predošlý salezián pôsobiaci v Korre, terajší direktor Bosco Boys Kuwinda). Po 10-hodinovej ceste, počas ktorej sme si nakúpili čerstvé ovocie a počas ktorej postupne z cesty ubúdala zeleň a narastala horúčava, sme dorazili do Korru.

Ráno a večer tu, v Korre, býva niekedy aj celkom veterno, akurát počas obeda je veľmi horúco. Okrem obdobia sucha tu máme aj “obdobie múch“, čo znamená, že je tu väčšina múch a málo komárov. Neskôr má vraj nasledovať obdobie komárov, kde sa pomer otočí :). Typickými črtami tohto miesta je aj všadeprítomný piesok, tŕňové stromy a krásna obloha (hviezdy, východy a západy slnka).

To, že ženy sú tu zvyknuté nosiť ťažké veci ako 20 litrov vody na chrbte, drevo z lesa, si človek všimne na prvý pohľad, avšak málokto si uvedomí, že aj ich krása nie je len tak zadarmo, pohľadné viacradové náhrdelníky a ozdoby z korálok, ktoré nosia na hlave a krku, teda vôbec nie sú ľahké. No ale je to súčasťou ich kultúry, nosí ich tu veľmi veľa žien a dievčat. Okrem tejto pôvabnej stránky, žena je tu kľučová v domácnosti – okrem starostlivosti o deti, varenia, nosenia vody, dreva, je to práve žena, ktorá stavia príbytok pre rodinu. Každá žena pri vydaji dostane od svojej matky domček.

Muži sa zväčša starajú o dobytok, alebo len tak sedia pod stromom, hrajú hry s ďalšími mužmi. Čo im určite nikdy nemôže chýbať, je palica v ruke, ktorú používajú pri pasení zvierat, na obranu, ale ktorá taktiež symbolizuje to, aké majú postavenie v kmeni.

Postupne narastá počet detí, ktoré chodia do škôlky a školy. S učením začínajú zavčasu, už v škôlke, a to angličtinou, swahilčinou a matematikou, pretože hlavne u dievčat je častokrát čas na štúdium limitovaný vydajom. Dievčatá sa často vydávajú v 15-tich, 16-tich, 17-tich rokoch, za rodičmi vybraného manžela, ktorý rodine nevesty dá okolo 7 tiav. Ak rodina dostane dobrú ponuku väčšieho počtu zvierat, tak niekedy dcéru vydá už aj v 12-tich rokoch, závisí to od konkrétnej rodiny. Niektoré rodiny dbajú aj na vzdelanie a vydávajú dcéry neskôr. Od sobáša nevesta patrí do rodiny ženícha. Keďže je tu stále polygamia, muž má častejšie viaceré ženy. Ale každopádne, vzdelanie týmto ľuďom veľmi pomáha posúvať sa dopredu. Niektorí si po skončení základnej školy vyberú technický vzdelávací inštitút v Marsabite, kde si môžu zvoliť z viacerých technických smerov (automechanik, kamenár, stolár, sekretárka, kaderníčka…), niektorí idú na strednú školu, prípadne aj na univerzitu.

Okrem štúdia sa tu mladí venujú aj futbalu či basketbalu, ktorý tu každý podvečer hrávajú.

Na štvornohých priateľov sme si tu už zvykli. Niekedy nás pred naším domčekom čaká dvojica kôz obhrýzajúca stromy. Okrem kôz sa občas prídu ukázať oslíkovia, ťavy sa tu v okolí tiež premávajú. Počas cesty do Marsabitu sme sa cítili ako v safari, videli sme zebry, pštrosa, antilopy, opicu. No ale keď som minule počas omše vyšla von a následne som videla, ako dvaja miništranti ťahajú kozu, jeden za rohy, druhý za nohy, tak som si povedala, že miništranti sú tu teda naozaj všestranne založení. Až následne som zistila, že koza bola obetný dar na omši a to veľmi cenný, lebo pre nich sú zvieratá majetok, zdroj obživy. (Anka)

Omše tu majú veľmi pekné, radostné. Veľa sa na nich spieva, ľudia tlieskajú, deti a mladí počas omše pekne tancom zdôrazňujú dôležité časti, obetný sprievod, prinášanie Biblie pred liturgiou slova, zvlášť jej pozdvihnutie je sprevádzané aj radostnými spevmi. Niet potom divu, že bežne tu nedeľná omša trvá cez dve hodiny. Páči sa nám, že si tak doprajú čas na oslavu Boha. Jeden africký salezián, ktorého sme stretli v Nairobi, nám spomenul, že pre neho bolo kultúrnym šokom počas jeho štúdia v Taliansku, keď zistil, že veriaci majú vyhradených 40 minút na svätú omšu a častokrát aj 3 hodiny na jedenie. Zatiaľ čo tu nedeľná omša trvá aj vyše dvoch hodín a čas jedenia je kratší. Naozaj je tu cítiť počas omše radosť a vďačnosť. Núti to človeka zamyslieť sa, za čo sú títo ľudia takí vďační a či sme my Európania dostatočne vďační za to, čo máme. Jedna pani nám k tomu povedala, že títo ľudia sú vďační za každý deň, za zdravie, slobodu, že každý deň majú čo jesť, piť. (Anka)

Omša je miesto, kde čerpáme na našu službu, začali sme už pomaly pomáhať, Monika v škôlke a ja, Anka, v zdravotnom stredisku.

V októbri nám začal mesiac ruženca, každá small Christian community (malé kresťanské spoločenstvo z okolitých dediniek) má jednu sošku Panny Márie, ktorú, ako vidíte, vyzdobili podľa tunajšej kultúry.

Postupne si zvykáme na kultúru a počasie, ale asi to celkom ide, keď sme sa po návrate z jednej cesty do okolitých maňát (dediniek) zhodli na tom, že máme pocit, akoby sme sa vrátili domov :).

Moju dobrovoľnícku službu v Angole finančne podporilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR cez nástroj SlovakAid, a to v rámci programu Vysielania dobrovoľníkov. Za podporu ďakujem.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.