Rozhovor s provinciálom Petrom Timkom na postoj.sk

(Bratislava, 8. októbra 2020) – Redaktori denníka Postoj Imrich Gazda a Pavol Rábara pripravili dlhší rozhovor s novým provinciálom saleziánov donom Petrom Timkom o tom, či je rehoľa v kríze.

V rozhovore odpovedal aj na tieto tri otázky:

Jednou z hlavných chariziem saleziánov je formácia mladých. Keď sa človek pozrie na vás životopis, tak si všimne, že vašou osobnou životnou misiou až doteraz bola formácia samotných mladých saleziánov. Počas pastoračného ročníka, tirocínia, ste pôsobili v noviciáte v Poprade-Veľkej, potom vás vtedajší provinciál, nedávno zosnulý don Štefan Turanský, poslal do Ríma študovať teológiu zasväteného života, aby ste po návrate mohli pracovať ako magister novicov. Túto úlohu ste vykonávali až do konca leta, kedy ste prevzali úrad provinciála. Ako by ste porovnali mladých, ktorí vstupovali do rehole v 90. rokoch a v súčasnosti?   

Najprv je potrebné zdôrazniť, že počas tirocínia som pôsobil len ako asistent magistra novicov, to znamená, že dianie som pozoroval skôr zvonka. Až neskôr ako magister novicov som mohol viac vstúpiť aj do ich vnútra, duchovne ich sprevádzať k prvým sľubom.Prvý rozdiel medzi generáciou v 90. rokoch a tou po roku 2010 je kvantitatívny. Kým vtedy sme mali ročne okolo pätnásť novicov, v posledných rokoch to boli len traja-štyria. No z tých pätnástich sú dodnes saleziánmi možno piati, ostatní poodchádzali pred večnými sľubmi, ale aj po nich.Druhý rozdiel vidím v tom, že kým v 90. rokoch prichádzali nádejní rehoľníci z prevažne funkčných rodín, ktoré im poskytovali podporu a ochranu, aspoň navonok to tak vyzeralo, dnes prichádzajú z rodinného prostredia poznačeného mnohými bolesťami, rozvodmi… Samozrejme, silno sú ovplyvnení aj internetom a sociálnymi sieťami.Na druhej strane, to, čo obe tieto generácie spája a čo sa nemení, je veľká úprimnosť, ale zároveň krehkosť mladých ľudí.    

Nie je noviciát a vlastne aj celá rehoľná formácia akýmsi skleníkom, v ktorom sú vytvorené príliš ideálne podmienky pre život, no potom, keď sa rehoľník dostane do tvrdej reality, je neraz zaskočený a ťažko to zvláda?

Musíme rozlišovať medzi ľudskou a rehoľnou zrelosťou. Aj keď k nám prichádza dospelý muž, ktorý už má za sebou vysokú školu alebo pracovné skúsenosti, z hľadiska rehoľného života je to stále batoľa, ktoré sa musí naučiť prvé kroky. A k tomu potrebuje sprevádzanie niekoho skúsenejšieho.Keď rastlinka v skleníku, kde má dostatok vlahy a tepla, podrastie a spevnie, tak ju môžeme presadiť vonku. A medzičasom dokážeme spoznať aj to, či nám vyrástla paprika, uhorka alebo paradajka. To znamená, po roku v rehoľnom skleníku vieme novicovi povedať, že je salezián ako vyšitý a môže pristúpiť k prvým sľubom alebo mu vieme odporučiť inú rehoľu, prípadne prestup do diecézneho seminára, alebo mu na rovinu povieme, že všetko nasvedčuje tomu, že jeho cestou je manželský život.

O tomto ste rozhodovali vy ako magister novicov?

Tým, kto prijíma do noviciátu a neskôr dáva súhlas aj k rehoľným sľubom, je samotný provinciál. Keďže ten má ale množstvo ďalších úloh a povinností, tak jeho predĺženou rukou je práve magister novicov. Ani ten však nerozhoduje sám, ale po konzultáciách s ďalšími ľuďmi.

Celý rozhovor nájdete na tomto linku.

Zdroj: svetkrestanstva.postoj.skFoto: Pavol Rábara

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.