Rozlúčili sme sa s druhým najstarším slovenským saleziánom

(Hody, 20. mája 2013) – V piatok 17. mája 2013 sa konala rozlúčka s druhým najstarším slovenským saleziánom donom Jozefom Tóthom, ktorý zomrel 14. mája v Hodoch vo veku 93 rokov. Hlavným celebrantom pohrebnej svätej omše v Hodoch bol provinciál don Karol Maník. Rozlúčkové prejavy predniesli direktor komunity v Hodoch don Jozef Gibala, don Ján Malženický a zástupcovia farností, v ktorých don Jozef Tóth pôsobil: Borský Mikuláš a Dlhá. Pohreb zosnulého sa konal na cintoríne v jeho rodisku Krmeš (časť Kráľovej pri Senci). Pohrebné obrady viedol provinciálny vikár don Jozef Ižold za účasti viacerých saleziánov a miestneho farára vdp. Tomáša Kuľku.

 

Životopis

Don Jozef Tóth SDB sa narodil 3.2.1920 v obci Krmeš /dnes súčasť Kráľovej pri Senci/ v rodine Michala Tótha /1887-1967/, Anny Tóthovej, rodenej Koišovej /1885-1958/. Mal dvoch starších súrodencov Máriu a Michala. V Krmeši je malý kostolík, v ktorom bývali sväté omše len na prvý piatok v mesiaci, preto sa s rodinou zúčastňoval svätých omší v susednej obci Kráľová pri Senci, v kostole, ktorý bol je súčasťou kaštieľa. Pokrstený a birmovaný bol v Kostolnej pri Dunaji, pretože pod túto farnosť patril Krmeš.

Nastúpil do biskupského gymnázia v Trnave, kde medzi jeho profesormi a predstavenými malého seminára a internátu spoznal saleziánov. Vďaka tomu v roku 1937 vstúpil do Saleziánskej spoločnosti vo Svätom Beňadiku. Dňa 6.8.1938 zložil svoje prvé sľuby. V rokoch 1938-1940 absolvoval gymnaziálne a pedagogické štúdiá v Trnave. Maturoval v roku 1941 na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Pedagogickú prax si vykonal vo Svätom Beňadiku ako asistent magistra novicov v rokoch 1942-1944. Doživotné sľuby zložil 16.8.1944. Vo Sv. Beňadiku začal študovať teológiu, pričom v roku 1947 prešiel do saleziánskeho teologického učilišťa vo Svätom Kríži nad Hronom /dnes Žiar nad Hronom/, kde ju v roku 1948 dokončil.  

Za kňaza mal byť vysvätený v kostole vo Sv. Kríži, ale v tom práce prebiehala rekonštrukcia. Keďže sa v jeho interiéri maľovalo a bolo v ňom postavené lešenie, nebol vhodný na takú veľkú slávnosť. Vysviacka sa preto konala v susednej obci Vieska, za riekou Hron. Ordinoval ho 29.6.1948 len nedávno vysvätený litoměřický  biskup – salezián a neskorší kardinál Štefan Trochta. Spolu s J. Tóthom boli vysvätení aj Štefan Janec, Ľudovít Macák, Štefan Lukáč, Andrej Šándor a Alexander Fabián. Don Trochta sa zdôveril prítomnému svätokrížskemu direktorovi donovi Františkovi Valábekovi, že túto vysviacku videl vo sne v roku 1923 ako 15 ročný v saleziánskom ústave Perosa Argentina v Taliansku.

Ako kňaz pôsobil don Jozef Tóth v saleziánskom diele v Trnave-Kopánke popri nezabudnuteľnom direktorovi donovi Jánovi Hlubíkovi a spolubratoch Leopoldovi Sersenovi, Karolovi Sersenovi a Vendelínovi Sabovi. Počas Akcie Kláštory z 13. na 14. apríla 1950 bol don Jozef Tóth prevezený do centralizačného kláštora v Šaštíne a odtiaľ do centralizačného kláštora v Podolínci. Tu bol povolaný do Pomocných technických práporov a nastúpil v Pardubiciach. Postupne prešiel vojenské tábory nútených prác v Mimoni, Karlových Varoch, Kbeloch pri Prahe, Lešanoch, Dobříši, Hostiviciach, Slapoch, Bratislave, Trenčíne a v Prahe na letisku. Čakala ho ťažká práca, na ktorú nebol zvyknutý. Pracoval pri odstrele kameňa: vŕtal kamene, do ktorých sa vkladala nálož. 30 mesačnú vojenskú službu v PTP ukončil 7.5.1954.

Keďže sa nemohol vrátiť do pastorácie, prišiel do svojej rodnej obce Krmeš. Štyri roky pracoval ako robotník v OSP v Senci. Neskôr bol 8 rokov zamestnaný ako sklenár v neďalekom Senci, kam dochádzal na bicykli 4 km. V kostole v Kráľovej pri Senci pôsobil niekoľko rokov ako organista. Popritom denne tajne slúžil sv. omšu pri domácom oltári. Bol spovedníkom tajného saleziánskeho kňaza dona Ivana Grófa, ktorý pôsobil ako profesor v Senci a duchovným vodcom saleziána dona Františka Valábeka, ktorý za pravidelne ním prichádzal do Krmeša. Aj v ilegalite sa don Jozef Tóth naďalej zúčastňoval na živote Saleziánskej spoločnosti na Slovensku a to najmä pri stretnutiach spolubratov, ktorých sa zúčastňoval. Štátny súhlas do verejnej duchovnej správy dostal 1.12.1966 ako kaplán vo Vrábľoch. V roku 1970 sa stal administrátorom farnosti Borský Svätý Mikuláš. Do farnosti Dlhá nastúpil 1.5.1979 ako administrátor. Farárom v Dlhej sa stal v roku 1999. V roku 1988 sa podujal na rozsiahlu rekonštrukciu interiéru a exteriéru filiálneho Kostola sv. Štefana v Borovej. V Dlhej zostal bývať aj po odchode na odpočinok 14.7.2004. Od 1.9.2004 tam pôsobil ako výpomocný duchovný. Po odchode farára vdp. Jozefa Marka do Dobrej Vody sa J. Tóth 15.11.2004 stal opäť administrátorom farnosti Dlhá, kde zotrval až do 1.7.2006, keď odišiel na odpočinok. Naposledy žil v saleziánskom dome v Galante – Hodoch, kde 14. mája 2013 zomrel.

Informoval: Peter Sandtner

 

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.