V sobotu ráno 19. septembra si odvážlivci z popradského oratka privstali, aby spoločne objavili nový kus Tatier. Svoje tatranské dobrodružstvo začali električkou. Niektorí doháňali spánkový deficit, iní sa zabávali pri tradičných cestovateľských hrách. Predtým, ako sa pustili do túry, spoločne slávili svätú omšu v Kostole Povýšenia Svätého kríža na Štrbskom Plese s nádhernou panorámou okolitej prírody.
Vyštartovali po žltej značke smerom k Vodopádu Skok. Cestou im slnko a jasná obloha robili príjemnú spoločnosť. Pri vodopáde si dali prvú zastávku. Plní nedočkavosti nabrali sily a pustili sa do výstupu na Bystrú lávku. Kosodrevinu postupne vystriedala skala na skale a objavili sa aj reťaze. Bola to väčšia výzva ako cesta k prvej zastávke, ale úspešne sa dostali až ku Capiemu plesu.
„Po ťažkej šľapačke nás čakala ďalšia ťažká šľapačka, ktorú nám však spríjemňovali dychberúce výhľady na plesá – Capie a Okrúhle pleso. Náš „vrchol“ – Bystrá lávka – bol veľmi úzky, a tak sme si museli chvíľu počkať, kým sme sa dostali na rad. Keď sme konečne prešli cez Bystrú lávku, na druhej strane nás čakal výhľad ako z iného sveta – trblietajúce sa Vyšné Wahlenbergovo pleso a nádherná tatranská scenéria. Poslednou zastávkou bola Chata pod Soliskom. Kráčali sme dole v zlatej hodine pri zapadajúcom slnku. Bola to vydarená túra!“ delia sa so zážitkami mladí.
Východ slnka na dosah ruky
Tretí septembrový víkend sa v banskobystrickom Salezku niesol v znamení tradičného Mariánskeho výstupu, ktorý aj tentokrát spojil rôzne generácie. Všetko sa začalo 18. septembra keď sa o tretej hodine nadránom pred saleziánskym strediskom stretla skupina 42 odvážlivcov.
Spoločne sa autami presunuli na parkovisko do Tureckej, odtiaľ s čelovkami putovali po žltej značke na Líšku a ďaľej po modrej značke na vrchol Krížnej (1574 m n. m.).
Tma postupne ustupovala a o 6:25 sa odohral okamih, pre ktorý obetovali hodiny spánku, a oblohu zaplavilo oranžovožlté svetlo vychádzajúceho slnka. Po panoramatickom zážitku sa mladí stíšili pri svätej omši s krásnymi výhľadmi a teplými slnečnými lúčmi.
Doplnenie síl v podobe raňajok z batohov vystriedalo rozhodovanie o ďalšom kroku. Účastníci sa rozdelili do dvoch skupín: prvá sa vydala rovnakou trasou späť dole na parkovisko v Tureckej, zatiaľ čo druhá sa rozhodla prejsť to najkrajšie z hrebeňa Veľkej Fatry. Ich kroky viedli cez Frčkov a najvyšší bod pohoria Ostredok až na Ploskú, odkiaľ zostúpili do Liptovských Revúc. Sprevádzali ich nádherné panoramatické výhľady a slnečné počasie.
„Páčilo sa mi, že aj vo väčšej skupine bola medzi nami super atmosféra. Videli sme krásny východ slnka, zažili peknú chvíľu modlitby a zvládli aj pokračovanie Krížna – Ploská – Liptovské Revúce. Ďakujem všetkým,“ zhodnotil podujatie salezián Vlado Plášek.
„Mariánsky výstup znova ukázal svoju čarovnú moc. Ticho hôr, ranný chlad premiešaný s prvým hrejivým lúčom a spoločný krok na hrebeni vytvorili neopísateľnú atmosféru. Boli to momenty, kedy človek cíti, že slnko a nebo sú naozaj na dosah ruky, a že v dobrom spoločenstve sa aj tie ťažšie výstupy menia na nezabudnuteľný zážitok,“ dodáva Nyla Murgašová.
Zdroj: salezianipoprad.sk, sbb.sk
