S Antonom Srholcom sa prišli rozlúčiť stovky veriacich, tiež biskup a prezident

(Bratislava, 13. január 2016) – Saleziána kňaza a charitatívneho pracovníka Antona Srholca odprevadili na jeho poslednej ceste stovky veriacich v Bratislave a v Skalici.

Už hodinu pred začiatkom bohoslužby v Bratislave prichádzalo do kostola Blumentál množstvo ľudí, veriaci i predstavitelia občianskeho a politického života, aby si uctili zosnulého a zanechali svoju spomienku v kondolenčnej knihe. Dostávali od organizátorov spomienkový buletín so životopisom zosnulého a tiež jeho posledný pozdrav. Podľa odhadu organizátorov sa v Bratislave prišlo rozlúčiť s Antonom Srholcom do dvetisíc ľudí.

Medzi vzácnymi hosťami pri bohoslužbe bol aj prezident Andrej Kiska, primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal, i veľvyslanec Rakúska Carl Helfried. V čestnej stráži pri katafalku sa striedali zástupcovia politických väzňov Slovenska a medzi hosťami sedeli aj bezdomovci – obyvatelia resocializačnej komunity Resoty, ktorú don Srholec založil a viedol.

Rozlúčkovú bohoslužbu v bratislavskom kostole Blumentál celebroval provinciál saleziánov Jozef Ižold, spolu s desiatkami duchovných, medzi ktorými boli prítomní aj Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup, ktorý deň pos smrti dona Srholca na svojom twitteri napísal: „Zosnulý kňaz Anton Srholec na jednom zábere stojí pred pamätníkom Brána Slobody. Nech ho milosrdný Boh prijme aj v bráne večného života.“

Počas bohoslužby sa prihovoril veriacim kňaz Ján Sucháň, ktorého si želal ako kazateľa pri pohrebe samotný Anton Srholec. „Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť. Tonkovi sa tieto slová stali programom. Tonkovi sa život naplnil, vydaril, Tonko bol, je boží človek,“ vyjadril o ňom svoje presvedčenie Ján Sucháň.

Na záver bohoslužby zazneli aj príhovory prezidenta republiky Andreja Kisku, básnika a kazateľa Cirkvi bratskej Daniela Pastirčáka, profesora Vladimíra Krčméryho a ako posledný hovoril bývalý disident a poslanec František Mikloško.

Andrej Kiska okrem iného o donovi Srholcovi povedal: „Boha nachádzal v osamení, ale aj v ľuďoch okolo seba, v ich úsmevoch a činoch. Dokázal obrovsky odpúšťať, ale pritom vedel, že na zlo sa nesmie zabúdať a že zlu sa treba postaviť.“

Rakvu v sprievode na záver vyniesli z kostola členovia rehole Saleziánov don Bosca, medzi ktorých zosnulý patril; za rakvou spolu s príbuznými šiel až k východu z kostola aj prezident Andrej Kiska.

Do Skalice, kde sa Anton Srholec narodil, sa prišli s ním rozlúčiť mnohí veriaci aj z dedín a mestečiek Záhoria, kde kedysi pôsobil. Pre stovky veriacich, ktorí zostali na námestí pred plným kostolom, mesto pripravilo veľkoplošnú obrazovku. V kázni počas zádušnej omše provinciál saleziánov Jozef Ižold hovoril o Antonovi Srholcovi ako o kňazovi a rehoľníkovi. „Bol mužom božej slobody, bol presvedčený, že v ohlasovaní božieho kráľovstva ho nemôže nikto zastaviť. Horlivosť pre Boha nosil hlboko v sebe. Jeho slová sú podpísané krvou,“ povedal v príhovore Jozef Ižold.

Ako prvý v závere prehovoril podpredseda Konfederácie politických väzňov Českej republiky a zároveň spoluväzeň a dlhoročný priateľ zosnulého dona Srholca, Leo Židek z Ostravy. Podľa neho táto slávnosť nie je smutná, ale naopak radostná, pretože Anton sa po bohato naplnenom živote narodil pre večný život. Následne hovorili podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner, primátor Skalice Ľudovít Barát, v mene rodiny sa rozlúčil brat zosnulého Michal Srholec a v kostole sa so zosnulým rozlúčil aj miestny dekan a farár Roman Stachovič, ktorý viedol pohrebné obrady.

Miesto pochovania si podľa slov dekana Stachoviča vybral sám don Srholec, keď chcel, aby jeho telo uložili medzi hroby kňazov na Skalickom cintoríne. Rakvu zosnulého niesli z kostola jeho príbuzní, a následný smútočný sprievod na cintorín sprevádzala miestna dychová kapela. Tesne pred uložením truhly do hrobu sa krátko prihovoril Ondrej Krajňák, predseda správnej rady Ústavu pamäti národa. Zosnulého Antona Srholca nazval „svedkom praktickej viery“, ktorý „zostane v pamäti národa“.

Vo svojom poslednom pozdrave pod názvom Ešte vyspievam pieseň, ktorý organizátori rozdávali na pohrebe v Bratislave i v Skalici, kňaz salezián Anton Srholec píše o dôstojnosti ženy, tiež o svojej mame i o Madonne. „Mamička drahá. Opäť sme inde. Keby ste ma hľadali, nájdete ma? Vtedy som veril, že sa vykúpime tvorbou. Dnes k tomu dodávam, že sú aj pasivity. Prijaté utrpenie, mlčanie a bolesť.“

Záznam priameho prenosu zo zádušnej sv. omše v Bratislave na RTVS.

Rastislav Hamráček SDB, hovorca saleziánov

Foto: Martin Petrik, Peter Zimen

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.