(Poprad, 30. apríla 2020) – Salezián Petr Košák (54), ktorý pochádza z Českej republiky a momentálne pôsobí v komunite v Poprade-Veľkej, kde majú slovenskí a českí saleziáni spoločný noviciát, sa vyliečil z ochorenia Covid-19. Nakazil sa počas návštevy začiatkom marca v Čechách a pozitívne bol testovaný 17. marca v Prešove.
O svojej dlhej karanténe povedal 21. apríla niekoľko slov vo večernom slovku, pre projekt oratko.online: „Přežil jsem zatím nejdelší období svého života kdy jsem byl někde zavřený na nějaké malém místě, což byl můj pokojík, který není moc veliký, s růžencem, breviářem a počítačem. Velikonoce – to byly pro mne nejpodivnější Velikonoce v kněžském životě. Zavřený, izolovaný, bez lidí.“
Spolu s českým saleziánom boli v karanténe aj všetci členovia popradskej saleziánskej komunity vrátane dvoch spolubratov z iných komunít, ktorí sa tam v tom čase nachádzali kvôli projektu nahrávania zhudobnených žalmov. V karanténe boli aj ďalšie osoby, s ktorými bol chorý salezián v kontakte počas niekoľkých dní po návrate z Čiech až po deň, keď bol testovaný v prešovskej nemocnici.
Počas karantény dvaja spolubratia, ktorí tam prišli pripravovať nahrávanie žalmov, ponúkli denné večerné koncerty žalmov a slova vysielané na facebookovom profile saleziani.sk. Iniciatíva sa stretla s veľkou odozvou, koncerty je možné si na internete vypočuť aj dodatočne.
https://www.facebook.com/saleziani.sk/videos/
Po povinnej karanténe podstúpili v prvej dekáde apríla všetci popradskí saleziáni dvojnásobné kontrolné testy s opakovaným negatívnym výsledkom, s výnimkou samotného Petra Košáka. Jeho vyliečenie potvrdili až testy po Veľkej noci.
O tom, ako prežíval najväčšie kresťanské sviatky, doplnil: „Na Bílou sobotu večer jsem si říkal, Pane Bože, co to jsou za Velikonoce… Vždycky jsem měl Velikonoce rád a teďka prostě toto. No Pán Bůh se nade mnou smiloval. Na velikonoční ráno v neděli jsem se probudil docela brzo a pomodlil jsem se modlitbu svatého Patrika jako takovou ranní modlitbu. A když jsem se tuto modlitbu modlil, tak jsem najednou skutečně měl pocit, jako kdybych byl v té zahradě, kde byl hrob Ježíšův, a jako kdybych prožíval podobný pocit setkání s Ježíšem, jako prožívali třebas ženy, které přišli na to velikonoční ráno ke hrobu. Cítil jsem skutečně přítomnost Ježíše a jsem za to Pánu Bohu vděčný.“
rhsdb