Písal sa 9. apríl 1951. Skupina saleziánov a diecéznych kňazov sa pod vedením dona Titusa Zemana a prevádzača Františka Totku v noci vydala zo Šaštína smerom k rieke Morava, aby prekročili hranice s Rakúskom. Avšak pred tým veľa pršalo a na severe Moravy sa topil sneh, takže rieka bola rozvodnená. Nad ránom sa ešte nedostali ani k rieke. Ktosi sa spýtal: „Čo robíme?“ Titus chcel pokračovať, avšak účastníci výpravy boli totálne vyčerpaní. Zaznelo: „Vrátime sa, skúsime to inokedy!“
To „inokedy“ už pre väčšinu z nich nebolo. Keď vychádzali zablatení z poľa, niekto na nich zavolal policajtov, pohraničníkov i vojsko. A saleziánskym svetom sa roznieslo: „Chytajú našich!“ Z 22 účastníkov prechodu 16 chytili a začala sa pre nich krížová cesta…
O 74 rokov neskôr, 8. apríla 2025, sa skupina saleziánov vybrala zo Šaštína k rieke Morava, aby si pripomenuli túto udalosť. Bratia z Veľkého Bielu dorazili k pamätníku, ktorý symbolicky vyznačuje miesto prechodu. Ktosi z účastníkov tohto pochodu poznamenal: „Kto vie, ako sa tí vtedy cítili, keď kráčali k rieke…?“
Našich dnešných saleziánov nikto nechytil, len spomienka na vzácnych spolubratov, ktorí riskovali slobodu a životy, aby naplnili svoje povolanie, v nich zostala.
Z tej dávnej skupiny už nikto nežije. Vďaka im za svedectvo odvahy. A ty, blahoslavený Titus Zeman, oroduj za nás a za nové povolania.
Informoval: Jozef Luscoň, SDB
