(Juba, Južný Sudán, 28. augusta 2018) – 9. júla 2011 sa Južný Sudán stal oficiálne nezávislým štátom. Bol to deň, v ktorý jeho obyvatelia vkladali nádej, že bude začiatkom cesty prosperity a mieru. Po viac ako siedmich rokoch sa však zdá, že problémy sa naopak zväčšili. Pre duchovných synov dona Bosca predstavujú ďalšie povzbudenie k darovaniu sa národu v krajnej núdzi.
Posledné roky boli naozaj náročné. Čísla reprezentujúce nový konflikt, ktorý sužuje krajinu už päť rokov, hovoria za seba: viac ako 300 000 obetí, mnoho emigrantov, ale predovšetkým nedostatok jedla. Okolo 60% ľudí – podiel, ktorý sa od roku 2014 do teraz zdvojnásobil – nevie, odkiaľ a kedy zoženú ďalšie jedlo a niektorým oblastiam krajiny hrozí vyhladovanie. Úroveň podvýživy dosiahla kriticky vysokú úroveň. Viac ako milión detí je podvýživených a 250 000 hrozí smrť hladom.
Podľa dát Unicefu sa z 3,4 milióna detí, ktoré sa narodili v Južnom Sudáne odo dňa nezávislosti do dnes, až 2,6 milióna narodilo počas vojnového stavu. Nepoznajú iné podmienky, ako konflikt a strach.
Aj počas obrovského utrpenia sa saleziáni čo najviac snažia pomôcť miestnym obyvateľom: budujú školy, školia učiteľov, propagujú prístup k liečbe a liekom pre tých, ktorí nemajú alternatívu k ochrane svojho zdravia.
Jedna z dôležitých služieb je adresovaná utečencom a vysídleným osobám. Napríklad v Jube majú saleziáni na starosti priame riadenie utečeneckého tábora, kde sa starajú o všetko: od distribúcie vody a jedla až po oblečenie, od očkovania až po poskytovanie vzdelávacích príležitostí.
V krajine tiež pôsobí nadácia Don Bosco, ktorá podporuje prácu saleziánov dvoma projektmi: jedným je podpora zameraná na deti a mladých ľudí v situácii extrémnej chudoby a sociálnych ťažkostí, druhý, založený na výchovnom rozvojovom programe pre deti a mladých, sprostredkuje výstavbu škôl a školenie učiteľov.
ANS, tl