Saleziánka misionárka sestra Maria Troncatti bude v nedeľu 19. októbra 2025 v Ríme vyhlásená za svätú. Osobitne je spojená aj so Slovenskom cez saleziána misionára v Ekvádore dona Jána Šutku, s ktorým spolupracovala medzi domorodými Šuarmi.
Keďže sestra dona Šutku, sr. Vilma Šutková, bola tiež saleziánka, adresovala jej budúca svätica tri listy. Jeden, ktorý sa zachoval, hovorí o srdečnosti, veľkej úcte a starostlivosti tejto veľkej misionárky. Pozdravuje v ňom slovenské postulantky a opisuje misionársky zápal dona Šutku.
List Márie Troncatti slovenskej saleziánke
„Moja najdrahšia sestra Vilma, Vás poverujem touto vecou: v mene mojom i všetkých spolusestier tohto domu v Sucua posielame pozdrav plný lásky a silné objatie všetkým našim spolusestrám v Československu. Myslím, že niektorú aj poznám, pretože keď som bola (v komunite) v Nizza, v našom materskom dome, prišli tam niekoľké (dievčatá zo Slovenska) a bola som povzbudená z týchto dobrých postulantiek. (…) Ak ma niektorá pozná, posielam jej špeciálne silné objatie a odporúčam sa do ich svätých modlitieb,“ píše sr. Troncatti.
V liste ďalej spomína aj svojho spolupracovníka a spovedníka dona Šutku: „Sr. Vilma, vy ste šťastná, že máte brata misionára – je to skutočný svätec. Akú má veľkú kňazskú horlivosť a ducha obetavosti ako málokto. Viera, ktorú má v Pána, robí zázraky. Predstavte si, začal stavať veľkú budovu pre Federáciu Kivarov (Šuarov). S trochou peňazí a s premnohými problémami. Všetko prekonáva len s dôverou v Pána. Prešlo len päť mesiacov a budova je už skoro postavená – je tam veľká sála a tento týždeň budú robiť strechu. Tam pôjde rádio stanica (vysielačka). Už dokončili prvé poschodie. Drahá sr. Vilma, modlite sa a poproste aj iných o modlitby, aby mu Pán pomohol svojou prozreteľnosťou. (…) Otec Ján tu kladie život za svojich divochov. Vďaka Pánu Bohu zdravotne sa má dobre.“
Svätorečenie Marie Troncatti na Námestí sv. Petra v Ríme môžete sledovať 19. októbra 2025 o 10:30 hod. na tomto linku: https://www.youtube.com/c/VaticanNews.
Zázračne uzdraveného pozná slovenský salezián
Zázrak, ktorý je podkladom pre kanonizáciu blahoslavenej sestry Marie Troncatti sa stal v Ekvádore v prospech jedného príslušníka kmeňa Šuarov, ktorým zasvätila celú svoju existenciu.
Bosco Juwa z kmeňa Šuarov z komunity Nunkui Nunka (Ekvádor), povolaním poľnohospodár a tesár, pracoval v amazonskom pralese na brúsení čepele svojho stroja, odlomil sa kus brúsky a veľký úlomok kameňa zasiahol pravú stranu jeho hlavy, čím mu spôsobil hlbokú zlomeninu lebky so stratou mozgovej hmoty.
Ako pokračoval príbeh jeho rekonvalescencie a zázračné uzdravenie na príhovor sr. Marie opisuje pre donboscodnes.sk súčasný slovenský misionár v Ekvádore don Anton Odrobiňák, ktorý osobne pozná pána Juwu, pretože bol istý čas jeho farníkom.
Kto bola sr. Maria Troncatti?
Vyrastala v skromnej horskej rodine v Corteno Golgi (Brescia) a už v ranom veku sa naučila tvrdo pracovať a dôverovať Bohu. Keď vstúpila medzi Dcéry Márie Pomocnice, zistila, že jej skutočným darom je otvárať ruky a srdce malým a chudobným.
Počas prvej svetovej vojny slúžila ako zdravotná sestra Červeného kríža, kde sa naučila ošetrovať rany a utešovať trpiacich. Neskôr sa v amazonskom pralese stala zdravotnou sestrou, chirurgičkou a pôrodnou asistentkou. Bez toho, aby študovala medicínu, zachraňovala životy s pomocou skromných prostriedkov, modlitby, kreativity, a viery v Prozreteľnosť. Jej ruky boli nástrojmi celostného uzdravenia tela i duše.
Keď kmene Shuar bojovali medzi sebou a zranení ležali na zemi, ona sa nepozerala, kto je priateľ a kto nepriateľ: sklonila sa, ošetrovala, zdvihla. Často jej jednoduché gesto starostlivosti uhasilo nenávisť a začalo zmierenie. S nežnosťou a rozhodnosťou dokázala utíšiť rivalitu medzi domorodcami a osadníkmi. Takto sa stala mostom bratstva, ženou mieru.
Neváhala pracovať ako matka rodiny: šila oblečenie, varila, pripravovala lieky z lesných bylín, obrábala pôdu spolu s ľuďmi. Hovorila, že práca je „modlitba v akcii“ a každá jej námaha sa stala poslaním. Po každodennej namáhavej práci bola jej silou modlitba pred svätostánkom. Bola schopná zostať dlhé hodiny v tichosti so zloženými rukami a nájsť v Bohu svetlo pre ťažké rozhodnutia a trpezlivosť v skúškach.
Zomrela náhle pri leteckej nehode v džungli 25. augusta 1969. Jej nečakaná smrť zanechala veľkú prázdnotu, ale tí, ktorí ju poznali, si ju pamätali ako ženu, ktorá svojím životom vždy ukazovala na nebo, žijúc v Božích rukách.
Zdroj a foto: salezianky.sk, donboscodnes.sk
