Stereotypy o Afrike alebo Prečo nepomáhame doma?!

Toto je niekoľko najčastejších otázok, dojmov a stereotypov o Afrike, s ktorými som sa stretla. V tomto blogu si prečítate, ako (necelý) rok v Keni z-menil môj pohľad na Afriku. Niečo Vás možno prekvapí, iné zas rozosmeje a azda aj slzička vyhŕkne. Cieľom však je, aby sme nezostali zatvorení v našej bublinke ideí, ale aby sme sa na svet pozerali s otvorenými očami a mali srdce pripravené lámať naše predsudky.

  1. DETI V AFRIKE NEMAJÚ ČO JESŤ

Niekedy nie, niekedy áno, no aj keď toho nie je veľa a takmer vždy je to to isté, vedia si to vychutnať a vážiť 10x viac ako my, čo máme vždy a všetko.

  1. V AFRIKE NIE JE PITNÁ VODA

Nie je všade a nie je vždy, no vieme si ju vážiť. A to nepíšem o tých, ktorí za ňou dennodenne kráčajú rôzne vzdialenosti. Pitná voda jednoducho nie je samozrejmosť a máme byť za ňu vďační.

  1. ČO BY ZA TO DALI DETI V AFRIKE?!

Úprimne, neviem, či by to aj chceli, keby vedeli, čo všetko je súčasťou nášho rozvinutého sveta. Materializmus a luxus nás len ničia. Afričania nie že objavili pointu bytia, oni ju nestratili. A myslím, že je to krásne práve v tom, že do hĺbky možno ani netušia, ako žijeme. Život tu nie je ľahký, no myslím, že si ho vedia oveľa viacej užívať ako my, čo máme všetko a nevieme byť za to vďační.

  1. AFRIKA JE ZAOSTALÁ

V niečom možno áno, no v mnohých veciach je omnoho pred nami. Napríklad v slume viete platiť mobilom, prepravujete sa tu Boltom a s akoukoľvek inštitúciou (či už nemocnica, obchod, turistická atrakcia) sa môžete informovať cez WhatsApp. Napriek tomu, že tu ľudia nemajú toľko toho, ako my, žijú oveľa spokojnejší a šťastnejší život.

  1. POMOC SA NIKDY NEDOSTANE NA MIESTA, KDE TO TREBA

Záleží od toho, cez koho prispievate. Organizácie a aj my, ľudia, sme rôzni. Je dôležité dobre si vybrať a keď už „sme v tom“, tak dôverovať tomu, čo sme si vybrali. Ak chceme pomáhať efektívne, vždy radšej podporme rozbehnutý projekt. Nezabúdajme však na to, že z našich darov je potrebné uhradiť aj náklady spojené s realizáciou projektu, ktoré neslúžia priamo na jeho účely, no bez nich by to bolo nemožné (ako napr. bankové transakcie, transport, výplaty a iné).

Foto: Jeden z nákupov humanitárnej pomoci pre naše centrum, kde sme na náklady použili cca 10% z celkového rozpočtu.

  1. POMOC AFRIKE NEMÁ ZMYSEL

Záleží od toho, kde a ako pomáhame. Ako som písala vyššie, najväčší zmysel má podporiť projekt, ktorý existuje a pokračovať v jeho začatej myšlienke. Mňa osobne najviac oslovuje adopcia detí na diaľku (https://savio.sk/co-robime/adopcia-deti/zakladne-informacie/) a podpora vzdelávania, ktoré skutočne menia príbehy mnohých detí a vnášajú im nádej do budúcnosti.

No a potom sú tu príbehy pastpupil, ktorí sa k nám vracajú ako staff. Ako napríklad Steven, bývalý chlapec ulice a odchovanec Bosco Boys. Má svoj projekt, v ktorom sa venuje deťom v slume. Nenechá ich sedieť doma v alkohole, drogách a sexe, ale dennodenne im vymýšľa program, hľadá sponzorov, snaží sa im zabezpečiť aspoň ako-takú stravu, sprostredkováva im vzdelanie a je pre nich akoby otcom.

  1. V AFRIKE ŽIJÚ NEGRAMOTNÍ ĽUDIA

Gramotnosť v Keni je vyššia než 85%.

  1. V SPRÁVACH DÁVALI, ŽE V AFRIKE…

Predstavte si, že Váš známy z Washington D.C. cestuje do Fínska a píše Vám s otázkou, že aké je počasie v Európe. Ako by ste reagovali? Keď vieme porovnať východné Slovensko so západným, nemôžeme generalizovať Afriku a „hádzať ju do jedného vreca“.

Afrika nie je krajina, ale kontinent. Skladá sa z 54 krajín, sú tu 4 rozdielne podnebné pásma a hovorí sa tu viac než 2 000 rôznymi jazykmi.

Už len Keňa je rozlohou takmer 12x väčšia ako Slovensko a počtom obyvateľov tu žije cca 9x viac ľudí ako u nás a hlavné mesto Nairobi vieme počtom obyvateľov prirovnať k celkovej populácii Slovenska. V Keni žije 43 rôznych kmeňov s jedinečnou históriou, kultúrou a vlastným jazykom. Úradným jazykom je tu angličtina, no bežne sa tu hovorí po swahilsky a tak nie je výnimočné stretnúť domáceho, ktorý plynule hovorí tromi jazykmi. Afrika nie je krajina, ale kontinent a ja som vďačná, že sa to chcete snažiť chápať.

  1. ISTO TO TAM MÁTE ŤAŽKÉ, ALE…

Na dovolenku nemôžeme ísť do Turecka, tento rok si vieme dovoliť len otrepané Chorvátsko. Obedoval som prihorený rezeň a zemiaková kaša bola presolená. Nespravil som skúšku a musím sa učiť, zatiaľ čo iní majú voľno. Na ulici ma otravoval bezdomovec a pýtal si odo mňa peniaze. Magnum zdražel o 10 centov. Mama mi nechce dať peniaze na iPhone 15.

Každý máme svoje problémy, no rozdiel je len v tom, koľko a či sa vôbec sťažujeme. Počuli ste o Akeyo, ktorá bola znásilnená v buši pri pasení kôz? Poznáte príbeh Mukami, ktorý denne kráča 3 kilometre len preto, aby sa mohol učiť? Stretli ste niekedy šikovnú Nyawira, ktorá celé dni (či svieti slnko alebo prší) stojí v stánku, pečie a predáva chapati, len aby zarobila na jedlo pre svoje deti? A čo tak Onkwani, otec 7-člennej rodiny, ktorého dom bol zničený z dôsledku povodní?

Náš hlas sťažovania a negativity neutícha, zatiaľ čo ich hlas sme ani nezačuli. My sa sťažujeme a dobre sa máme, zatiaľ čo oni mlčia a trpia. My sa mračíme a ich odpoveďou na otázku, ako sa majú, je vždy úsmev a jednoznačná odpoveď dobre. Nechcem podceňovať rôzne situácie, ťažkosti a výzvy, ktorým čelíme doma. Prosím, prv, než sa začneme sťažovať, spomeňme si, že existuje niekto, kto je na tom ešte horšie ako my a paradoxne ho stretneme spokojného s úsmevom od ucha k uchu. Neporovnávajme sa, len sa prestaňme sťažovať a snažme sa byť spokojní tam, kde sme a s tým, čo máme. Ak chceme byť happy, pointa šťastia spočíva práve vo vďačnosti a výber záleží len a len na nás : ).

  1. PREČO NEPOMÁHAŠ DOMA?!

Keď som bola doma, pomáhala som doma. Teraz je však moje miesto tu, ďaleko od domova, medzi „mojimi“ chlapcami z ulice.

Je fajn zakúsiť chudobu a s premenou srdca sa vrátiť domov. Je dobré nasledovať svoje srdce a byť na mieste, ktoré bolo pre nás určené. Všetko má svoj čas. Ako prísť na misiu, tak aj vrátiť sa domov. Čo bude potom, uvidíme. Isto však neprestanem byť pre ľudí navôkol tak, ako viem a s tým, čo mám. Teraz je teraz no a otázka je skôr na mojej strane – prečo nepomáhame doma?! Prečo mi v pohode pristanú na účte desiatky a stovky eur s účelom pre deti v Afrike, no a keď som bola doma, ľudia sa na mňa pozerali ako z inej planéty, keď zistili, že chodím pomáhať do osady? Prečo?

Pýtať sa môžeme vždy, no konať môžeme už teraz. Jednoducho buďme pre ľudí vôkol nás. Naplno. Tam, kde práve sme. Takí, akí sme. Teraz.

Ďakujem!

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.