Svätá trojica v ohnisku

Jedno nedeľné ráno v Taishi som sa opýtal padre Carlosa, či mám s ním ísť na omšu do kasární v Taishi. On mi ale povedal, nech pomôžem Dáriovi s deťmi. Najskôr som nechápal, čo tým chce povedať, deň predtým sa hovorilo niečo o deťoch, ale nebolo mi jasné, o čo sa jedná. Nikto mi nepovedal nič konkrétne. Ukázalo sa, že deti, ktoré sa pripravujú na sviatosti v Taishi, sa stretnú na misii. O pár minút začali na misiu postupne prichádzať deti a katechéti. Mali pripravený nejaký duchovný program, hry a svätú omšu. Po omši bolo ešte občerstvenie. Ako tak som pomáhal s nejakými vecami, ale veľa som toho neurobil. Keď sa všetci vrátili domov, povedal som si, že pri najbližšej príležitosti budem aktívnejší.

Ďalšia príležitosť sa mi naskytla koncom novembra, keď bolo v Taishi stretnutie reprezentantov mládežníckych skupín. Prišli účastníci z rôznych komunít farností Taisha a Tuutin ensa. Mládežníkov sprevádzali katechéti z miestnych komunít. Tentokrát zároveň prišli na pomoc traja dobrovoľníci z rôznych častí Ekvádoru. Program začínal rôznymi hrami. Vo všeobecnosti sa tu veľmi veľa kričí. Tentokrát to bola štvordňová akcia. V pláne bolo veľa hier, prednášok a nejaké športové aktivity.

Na tejto akcii som bol viac aktívny, mal som na starosti jednu skupinu a zároveň som bol zodpovedný za realizáciu niektorých aktivít. Program bol celkom vyťažujúci, nebolo tam veľa času na oddych. Dievčatá a chalani na noc oddelení a každý večer sa dbalo na to, aby nikto neodišiel z miesta, kde mal spať. Na varenie prišli na pomoc dve kuchárky, ktoré varili vonku na ohnisku. Väčšinou sme jedli ryžu, juku, platan (typ banánov) a niečo k tomu.

Na pitie bolo nachystaných niekoľko desiatok litrov čiče. Tento nápoj obsahuje určité percentá alkoholu. Ja som zatiaľ nikdy nepil dostatočné množstvo na to, aby som to pocítil. Vadilo mi hlavne, že pri výrobe sa používajú ľudské sliny. Pri pohľade na niekoľko litrové hrnce som si povedal, že skúsim vypiť trochu viac. Aj som vypil viac ako normálne, zároveň to ale nebolo veľmi veľa. Ešte som si na miestnu kultúru celkom nezvykol. V sobotu večer sme mali v pláne „noche de alegria“. Každá komunita si pripravila nejaký tanec, ktorý potom odprezentovali. Mohli sme vidieť ukážky rôznych tancov, pričom niektorí mali aj tradičné kroje. Keď skončili jednotlivé skupiny, nasledovala zábava, kde všetci spolu tancovali.

V nedeľu sme zhodnotili priebeh stretnutia a pokračovali sme omšou. Bolo veľmi horúco, tak sme sa presunuli do tieňa pod palmy. Keď skončila omša, poupratovali sme smeti, ktoré sa na misii nahromadili počas stretnutia a poobede sa postupne jednotlivé skupiny rozišli do svojich komunít.

Niekoľko dní po stretnutí prišiel otec Anton. Ako jednu z prvých aktivít sme mali naplánované stretnutie katechétov v Tukupi. Nevedie tam žiadna cesta. Preto treba ísť na člne po rieke. Katechéti najskôr prišli do Tuutin ensa, odkiaľ sme išli do prístavu. Nalodili sme sa do dvoch člnov a vyrazili sme smerom na Tukupi. V Tukupi bolo najskôr potrebné nájsť ľudí, ktorí nám pripravia večeru. Všetko bolo síce dopredu dohodnuté, ale tak nejak na nás zabudli. Kým nám varili večeru, boli sme sa umyť v rieke Macuma. Jedlo sa varí na troch kusoch dreva. V strede horí oheň a z troch strán sú uložené tri kusy dreva. V strede na dreve je položený hrniec s jedlom. Po stranách sú niekedy položené aj ďalšie menšie kúsky dreva. Základ ohniska sú ale tri veľké kusy dreva. Je to tradičný štýl, aký používajú Šuari na varenie. Misionári, ktorí tu prišli, použili tento zvyk v rámci inkulturácie kresťanstva na znázornenie Svätej trojice. Podobné tri pne sú väčšinou položené uprostred šuarských kaplniek.

Po večeri nasledoval program v kaplnke. Začínali sme niečím, čo by som nazval chvály. Väčšina aktivít bola v šuarskom jazyku, tak som toho veľa nerozumel. Popri tom prebiehalo spovedanie. Neskôr večer sme ešte pili čaj a otec Anton ukazoval nejaké materiály, ktoré používa pri prezentáciách na Slovensku. Väčšina katechétov spala v kaplnke a niektorí v iných domoch v Tukupi. Na druhý deň doobeda otec Anton odslúžil omšu pre študentov miestnej školy. Normálne na omši nie je veľká účasť. Preto je potrebné hľadať cestu, ako osloviť ľudí. Je to o to ťažšie, že v Tukupi nie je žiadny katechét. Stretnutie sme ukončili obedom, po ktorom sa katechéti vrátili do svojich komunít. Ja a otec Anton sme ešte ostali upratovať nejaké veci a neskôr sme vyrazili aj my. Cesta člnom z Tukupi do Tuutin ensa trvá viac ako tri hodiny. Počas tohto času sme zažili viac druhov počasia. Najskôr riadne svietilo slnko, potom sa ochladilo a začalo pršať a nakoniec sa počasie ukľudnilo a nebolo ani horúco ani zima. Keď sme prišli do Tuutin ensa, bola už tma. Cesta člnom mi väčšinou nerobí žiadne problémy. Najhoršie je vyniesť potom motor hore kopcom do skladu.

Na stretnutí v Tukupi otec Anton motivoval katechétov, aby pred Vianocami organizovali šuarskú novénu. V Tuutin ensa sa ako najvhodnejšie miesto ukázalo oratórium, ktoré majú v správe sestry saleziánky. Po dohode s nimi sme začali deväťdňovú novénu. Každý deň sme sa modlili, spievali a popri tom prebiehalo vždy posvätenie nejakých vecí alebo ľudí. Posväcovali sa semiačka, pracovné náradie, Biblie, tehotné ženy, malé deti, medicínske rastliny. Asi najzaujímavejší deň pre mňa bol, keď si ľudia mali doniesť z domu na posvätenie nejakého vtáka. Bola to jedinečná príležitosť, kedy som mohol vidieť všelijakú háveď, ktorú by som inak nevidel. Okrem kačiek a sliepok ľudia priniesli aj rôznych papagájov a bol tam aj nejaký iný väčší vták. Ľudia tiež priniesli aj psov.

O pár dní neskôr išiel otec Anton posvätiť kaplnku v komunite Putuns. V tejto komunite už kaplnka je, túto ale dala postaviť jedna zámožnejšia rodina v časti, ktorá je ďalej od centra. Otec Anton im počas omše jasne naznačil, že to, že teraz majú vlastnú kaplnku neznamená, že sa majú oddeliť od centra a chodiť len do svojej kaplnky. Po omši s posvätením kaplnky všetkých pozvali na obed. Keď sme dojedli, rozprával som sa s niektorými miestnymi. Pýtali sa ma veľa vecí o tom, ako sa žije na Slovensku. Uvedomil som si, že keď stále hovorím to isté dookola, tak to potom vyzerá tak, že viem dobre hovoriť po španielsky.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.