Svätí, ktorí vás inšpirujú

Pôvodne som mala pripravený pre vás iný blog, ale rozhodla som sa ho vymeniť za nasledovný, v ktorom vám chcem trošku predstaviť “život” obyvateľov Mexika.

Spomínam si, ako som len pred pár mesiacmi vypisovala dotazník, pred začiatkom môjho dobrovoľníctva tu v Mexiku, v ktorom ma prekvapila otázka, či viem niečo o prenasledovaní kresťanov. Pri tejto otázke som sa zastavila a po udivenom výraze tváre som si len v duchu povedala: “Prečo mi dávajú takéto otázky? Však jasné, že niečo viem; predsa som to študovala.” Prešlo niekoľko mesiacov, ja som prišla do krajiny, o ktorej som nevedela takmer nič, a tak som začala skúmať dejiny Mexika, aby som dokázala lepšie pochopiť zmýšľanie obyvateľov. Pri mojom dobrodružnom objavovaní som sa už niekoľkokrát vrátila k téme prenasledovania kresťanov. Dôvodom nie je len kuriozita poznania tunajších dejín, ale aj to, že ma vždy zaujímala história svätých.

Samozrejme, samotná história je obsiahlejšia, problémy boli dlhodobé, ale najčastejšie sa stretávam s problémom v rokoch 1926-1929. Tieto roky, v ktorých katolíci povstali proti slobodomurárskej vláde, znamenali pre Mexiko obdobie veľkých bojov, utrpenia, ale zároveň veľkého víťazstva. V roku 1910 vypukla v Mexiku revolúcia, v ktorej súperili rôzne skupiny, no najmä sociálne. Na čelo (a na čas) sa dostal diktátor Huerta, ktorý bol zároveň jedným z mála prezidentov tej doby, ktorý bol katolíkom a nebol členom žiadnej lóže. Za jeho vlády biskupi požiadali Rím, aby mohla byť zem zasvätená pod ochranu Krista Kráľa. A tak sa 11. januára 1914 v mexickej katedrále, v ktorej bol Ježiš Kristus prehlásený kráľom Mexika, ozýva po prvýkrát zvolanie: “Viva Cristo Rey!” (Nech žije Kristus Kráľ!). Toto zvolanie sa onedlho stane heslom katolíkom a taktiež poslednými slovami popravovaných katolíkov. Počas 3 rokov veľkého prenasledovania prišlo o život množstvo kresťanov, o ktorých moc toho nevieme, pretože to boli obyčajní ľudia, ktorí sa rozhodli obetovať svoj život za Krista. Ak sledujete informácie o kanonizácií svätých, istotne vám neunikla informácia, že 16. októbra 2016 pápež František svätorečil Josého Sáncheza del Río (blahorečený bol pápežom Benediktom XVI. 20. novembra 2005). José bol chlapec, ktorý mal len 14 rokov, keď bol zajatý a mučený. Veľmi dobitého, kedže nechcel zaprieť Krista, pevne prichytili a nožíkom mu rezali chodidlá, aby ho prinútili zaprieť Krista. No on ODVÁŽNE TRPEL! Keďže potom dostal veľký zápal, ledva mohol urobiť krok. Vtedy ho vyviedli na ulicu a kráčajúc po zaprášenej skalnatej ceste ho viedli na miesto jeho posledného rozhodnutia. Vôbec si netuším ani len predstaviť, ako musel trpieť. Na konci ho postavili pred jamu, ktorú mu vykopali, a poslednýkrát sa ho opýtali, komu chce prejaviť vernosť. Sv.José vykríkol: “Nech žije Kristus Kráľ a Panna Mária Guadalupská!”. Celá história je omnoho dlhšia, viacej si môžete ale vygoogliť, pretože v mojom prípade by som vám tu pripevnila asi celú štúdiu 🙂 .

Keď sa pozerám na tieto moje deťúrence, tak obdivujem, s akou úctou hovoria o týchto dejinách a ako veľmi si vážia tohto mučeníka Josého. Máme nejakú spoločnú aktivitu a oni začnú spievať pieseň, v ktorej sa ospevuje sláva Krista Kráľa s heslom mexických mučeníkov. A taktiež o ňom často hovoria alebo počúvajú – či už vo filmoch alebo dokumentoch. Existuje aj film Kristiáda, ktorý predstavuje život kresťanov počas tohto obdobia. Čo ma veľmi prekvapilo, bolo, že v jeden deň, keď som sa dostala do mesta, aby som si mohla dať opraviť notebook, ktorý sa mi pokazil, som mala za úlohu kúpiť tento film. A čuduj sa svete, nikde som ho nenašla. Prešla som množstvo stánkov a obchodíkov, našla som rôzne filmy, ale film Kristiáda som nenašla. Neskôr som som sa opýtala “uja Google”, nech mi povie niečo o tomto filme, a tak som sa dozvedela, že tento film je akoby “tabu” a snažia sa ho ukryť, aby ho videlo čo najmenej ľudí, čo ma teda prekvapilo. Ale to je asi všade, že postupom času sa zabúda, ako naši predkovia bojovali za vieru (respektíve, ako v niektorých krajinách ešte stále bojujú). Ja si to tak nejak pripomínam vždy, keď idem na sv.omšu do nejakého kostola a ocitnem sa tam druhá najmladšia medzi staršou generáciou (prvé najmladšie je vždy malé dieťa). A tak si kladiem veľa otázok, na ktoré neviem nájsť odpoveď a len tak tajne dúfam, že raz tie odpovede dostanem 🙂 .

Niečo z môjho života z posledných dvoch týždňov: VŠETCI MAJÚ CHRÍPKU!!

Prvé dva týždne sme tu mali saleziánskych pomocníkov, ktorí nám na jednej strane pomáhali, čo na druhej strane pre nás znamenalo viacej organizátorských prác, čo si v stave plnej energie normálne užívam, no keď ste neustále s horúčkou, tak vám to trošku dá zabrať. Ale to by bolo to najmenej! Dva dni pred ich odchodom som mala na starosti stiahnuť už vyššie spomínaný film “Kristiáda”, no v istom momente sa udiala jedna vec, ktorá sa udiať nemala, a môj počítač sa odobral na odpočinok. Takže z filmu nakoniec nebolo nič, nahradili sme ho Oliverom Twistom a tento sme si pozreli dodatočne. Vnútorne ma ale viac skolil nefunkčný počítač, než horúčka a únava. Kedže ma má Boh ale veľmi rád a vypočúva moje prosby, tak som len tak strelne vyslovila prosbu, nech mi dá spôsob, ako by som mohla sfunkčniť môj notebook a nech mi aj zachráni všetko, čo v ňom mám. A čuduj sa svete, o 10 minút za mnou prišiel jeden Padre, či by som mohla ísť s ním na nákup do mesta. Takže hneď mi zablikalo svetielko nádeje, že bude zasa všetko v poriadku. A tak aj bolo! Notebo ok je opravený a všetky súbory a fotky sú zachránené. Nech je zvelebené meno Pánovo! Takže znova sa môžeme venovať mojím kancelárskym záležitostiam. Dni ubiehajú veľmi rýchlo. Ani si nestíham uvedomovať, ako to všetko rýchlo letí. Každý deň je nejak organizovaný a kedže mám aktivitu za aktivitou, tak si to nestíham ani uvedomovať. Minulý pondelok sme tu mali dokonca aj jednu mexickú slávnosť (106. výročie revolúcie), tak sme pripravovali aktivity pre deti. Ja som mala na starosti, okrem iného, jednu hru. A podvedome som čakala, kedy sa začnem stresovať, no nebol na to čas 🙂 . Takže som sa uchránila od zbytočného stresovania sa, ako budú pri mne súťažiť družstvá. A kedže mi Boh pomáha, všetko dopadlo tip-top! Je to proste “bomba”! Samozrejme, nie je to iba prechádzka ružovou záhradou, je to niekedy oveľa náročnejšie, než si viete predstaviť, ale o tom to je. Nemôžeme mať v živote iba to krásne. Môžeme ale v každej situácii objaviť niečo krásne, čo nám dodá silu, aby sme mohli pokračovať ďalej.

A niečo o tej chrípke: všetci tu padajú. Každú chvíľu niekto ochorie, či už z detí alebo z vedúcich. Vedúci majú väčšinou čas, aby sa vyliečili, ale čo sa týka detí, tak tu to teda funguje úplne inak. Keď je nejaké dieťa choré, má zákaz zavolať domov a už vonkoncom ísť domov. Iba v ojedinelých prípadoch môžu odísť domov – iba keď je to viac než vážne. Takže všetky choré deti sú naďalej prítomné na všetkých akciách, v škole. Iba keď vidíme, že už melú z posledného, iba vtedy ich môžeme poslať na dve hodiny, aby si oddýchli. Dajú sa im lieky a fungujú akoby neboli ani choré. Tu si vždy pripomínam vetu, čo nám hovorili v škole: “Ak sa niekto cíti chorý, nech ostane doma a nech neroznáša vírus po celej škole!” Na mňa sa našťastie chrípka nechytá, ale chorá som permanentne 😀 . Život je ale krásny a ja som spokojná. A momentálne sa veľmi teším, lebo o pár dní sa stretnem s kolegom Martinom. Služby tu mám veľa, takže ak vám neodpisujem, buď naozaj nemám čas, alebo

nemám internet (obe možnosti sú veľmi pravdepodobné 😀 ).

Myšlienka týždňa: Najkrajší deň? Dnes! Žime naplno!

 

 

Pozdravujem vás z krásneho Mexika (závidím vám práčku a pokoj v kúpeľni 😀 )

Mária

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.