(Rím, Taliansko – 27. apríla 2014) – Pápež František včera v Ríme vyhlásil za svätých dvoch pápežov, Jána XXIII. a Jána Pavla II. Obaja mali k don Boscovi i k saleziánskej rodine vrúcny vzťah, ktorý sme mohli pozorovať aj počas ich ponitifikátov.
Angelo Giuseppe Roncalli sa narodil v Sotto il Monde (Bergamo) 25. novembra 1881, bol zvolený za pápeža 28. októbra 1958 a zomrel 3. júna 1963. Je známy ako pápež, ktorý zvolal Druhý vatikánsky koncil.
Ján XXIII. rád spomínal, že ako chlapec často čítal Katolícke čítanie, ktoré volal „prvý a najefektívnejší doplnok k mojej náboženskej a občianskej výchove“. Tiež prečítal tri životopisy mladých mužov, ktoré napísal don Bosco a počas detstva sa o smrti dona Bosca dozvedel z Bolettino Salesiano (talianske Don Bosco dnes, pozn. red.), ktoré im chodilo domov.
Stal sa aj ctiteľom Panny Márie Pomocnice kresťanov. Jeden jej obrázok z Bolettino Salesiano si aj zavesil na stenu blízko svojej postele. Vyhlásil ju aj za patrónku koncilu s titulmi Auxilium Christianorum (Pomocnica kresťanov) a Auxilium Episcoporum (Pomocnica biskupov). 28. mája 1963, keď už bol vážne chorý, posvätil dve koruny určené pre obraz Márie Pomocnice kresťanov v Bazilike Sacro Cuore v Ríme.
Počas svojho života a pontifikátu vždy prejavoval hlbokú lásku k donovi Boscovi a saleziánom. Obdivoval ich široké rozšírenie sa po svete. Hovoril o donovi Boscovi ako o „synovi Mamy Margity, v ktorom Božia milosť vytvorila jednoduchý, dobrý a nevinný charakter, ktorý inšpiruje veľké skutky a stále udivuje ľudstvo“ (31. januára 1959). Jeho láska k donovi Boscovi mala korene hlboko v jeho srdci. Nádherné duchovné spriaznenie medzi dvoma Božími mužmi, oboma optimistami, otvorenými pre všetko dobré, vždy chápajúcimi a milujúcimi.
V príhovore, ktorý mal pre saleziánov spolupracovníkov 31. mája 1962, pápež odhalil pôvab, ktorým naňho don Bosco zapôsobil: „Don Bosco bol perfektným kňazom v praktizovaní svojej modlitby, osobnom svedectve a skutkoch. Jeho činy vyvolávali vo mne ako mladom mužovi taký entuziazmus, že som sa v štrnástich rokoch rozhodol vstúpiť do kňazstva s cieľom napodobniť jeho príklad.“ V roku 1960 na slávnostnom závere Rímskej synody v Bazilike sv. Petra povedal: „Dnes, v nedeľu 31. januára, je liturgická spomienka na svätého Jána Bosca. Toto meno je básňou milosti a apoštolátu. Z malej dediny v Piemonte priniesol slávu a veľké skutky Kristovej lásky do najvzdialenejších kútov sveta.“
Druhý svätorečený pápež, občianskym menom Karol Wojtyla, sa narodil v poľských Wadoviciach 18. mája 1920. Za pápeža bol zvolený 16. októbra 1978 a zomrel 2. apríla 2005.
Karol Wojtyla navštevoval Kostol sv. Stanislava Kostku v saleziánskej farnosti v Krakove v rokoch 1938-1944. Ako mladý muž sa často modlil v kaplnke Márie Pomocnice kresťanov. Práve tam vo februári 1940 stretol Božieho služobníka Jana Tyranowského, ktorý sa zvykol zúčastňovať náboženských stretnutí mladých ľudí, ktoré organizovali saleziáni. V tomto kostole, 3. novembra 1946, kňaz Wojtyla celebroval jednu z prvých omší v prítomnosti veriacich.
Počas svojho dlhého a plodného pontifikátu vyjadril pápež Ján Pavol II. otcovskú blízkosť k saleziánskej rodine. Všetky najdôležitejšie saleziánske udalosti počas obdobia boli sprevádzané jeho požehnaním a často aj prítomnosťou, čo bolo vidieť aj pri príležitosti osláv stého výročia smrti dona Bosca a počas „Roka milosti“. 2.-4. septembra 1988 navštívil saleziánske miesta – rodisko dona Bosca a chrám na Colle don Bosco, kde blahorečil Lauru Vicuňovú, katedrálu v Chieri a v Turíne Baziliku Márie Pomocnice kresťanov, izbičky dona Bosca a Kostol sv. Františka. 24. januára 1989 oficiálne vyhlásil dona Bosca za Otca a učiteľa mládeže.
Počas svojich mnohých stretnutí so saleziánmi a ďalšími zložkami saleziánskej rodiny ponúkol pápež Ján Pavol II. posolstvo o originalite nášho otca, dona Bosca, ako svätca a zakladateľa, a potrebách a výzvach dnešného prevtelenia saleziánskej charizmy do výchovného a pastoračného záväzku voči mladým ľuďom, apoštolského zápalu pre evanjelizáciu a misie a charizmatického a pastoračného zahrnutia laikov.
Intervencie Svätého otca plynuli zároveň z jeho úprimného pastoračného záujmu a osobnej sympatie a vďačnosti donovi Boscovi. Obdivoval dona Bosca ako dar Ducha svätého Cirkvi. Bol presvedčený o don Boscovej prorockej veľkosti, ktorú žil v súlade s jeho láskou k mladým. Chválil jeho originálnu metodológiu výchovy mladých k viere, oratórium, jeho citlivosť na svet práce, otvorenosť k laikom a angažovanosti žien, odvážnu všestrannosť, lásku k maličkým, chudobným a pracujúcim. Obzvlášť rád zdôrazňoval silnú odovzdanosť dona Bosca Panne Márii ako pomocnici Cirkvi v ťažkých časoch.
Počas svojho pontifikátu nám pripomenul naše volanie k svätosti prostredníctvom blahorečení a svätorečení niekoľkých členov saleziánskej rodiny. V roku 2004, počas posledného roka svojho života, daroval pápež saleziánskej rodine ten najkrajší dar, keď blahorečil zástupcov rôznych vetiev našej saleziánskej rodiny: dona Augustína Czartoryskeho SDB, sestru Euzébiu Palominovú FMA, Alexandrinu da Costovú – saleziánsku spolupracovníčku a členku ADMA (blahorečená 25. apríla 2004) a Alberta Marvelliho – odchovanca (5. septembra 2004).
ANS, tl