Od návštevy Svätého Otca v Baku už uplynul nejaký ten čas, pomaly utíchli príspevky na facebooku, témy rozhovorov sa vrátili do starých koľají. Verím však, že v srdciach tých, ktorí boli súčasťou tejto slávnosti, ostávajú dojmy stále živé. Ja by som sa s Vami rada podelila o tie svoje.
Keď som už vedela, že pôjdem na misiu do Baku, veľmi ma prekvapila a potešila správa, že čoskoro po mojom príchode sa tu zastaví aj Svätý Otec. Zároveň mi však bolo jasné, že vhupnem priamo do intenzívnych príprav. A tak to aj bolo. Hneď na druhý deň, ako sme s Luckou prileteli, sa začalo veľké upratovanie, ktoré trvalo až do posledných hodín pred slávnosťou. Spolu s ďalšími členmi hlavného upratovacieho tímu sme boli zodpovedné za to, aby boli všetky priestory tip-top. Upratovalo sa všetko od podlahy až po strop. Zrak sme mali potom taký vytrénovaný, že sme videli pavučiny alebo smietky aj na niekoľko metrov. 🙂
Mali ste však vidieť tie prípravy okolo kostola! Azerbajdžanci si dajú záležať na tom, ako veci vyzerajú, a tak sa človek nestačil čudovať, ako v priebehu niekoľkých dní namaľovali fasádu oproti stojaceho domu, položili nový asfalt na pruh cesty, po ktorom Svätý Otec pôjde a do areálu kostola nasadili kvety, dali nové smetné koše, múr prekryli kvetinovou tapetou, namaľovali ihrisko…
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/IMG_20161001_125547.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/20161005_130332.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/IMG_20161001_125320.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/20161005_130349.jpg)
Tri týždne ubehli ako voda a bol tu 2.október. Netušila som, čo mám očakávať, tak som sa radšej snažila neočakávať nič. Chvíle v kostole pred príchodom Svätého Otca som sa snažila vyplniť modlitbou, ale akosi sa mi nedarilo sústrediť. Zrazu len počujem potlesk a o chvíľku nato vidím ako uličkou popri mne prechádza jednoduchý muž v bielom, ktorého som doteraz poznala len z fotografií alebo televízie. Usmieva sa a žehná. Snažím sa popri točení videa zachytiť tieto momenty aj vlastnými očami a srdcom. Svätý Otec mizne v sakristii, aby onedlho prišiel opäť a slávil svätú omšu s menej ako tisíckou ľudí. Trochu rozdiel oproti 2 miliónom na Svetových dňoch mládeže v Krakove. 🙂 Sediac v druhej lavici mám na neho výborný výhľad, až na jednu z kamier, ktorá mi ho občas zakryje. Ale to aspoň znamená, že som naozaj blízko. Pripomínam si, že hoci so špeciálnym hosťom, stále je to svätá omša a že v nej prichádza niekto oveľa dôležitejší. Som trošku sklamaná, že sa ma z kázne nič nedotklo. To však netuším, že slová, ktoré Svätý Otec neplánovane povedal v závere svätej omše a ktorým som nerozumela, lebo boli povedané iba po taliansky a azerbajdžansky, ma oslovia o niekoľko dní neskôr.
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/IMG_20161002_112321.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/20161002_102254.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/IMG_20161002_113136.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/IMG_20161002_114929.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/IMG_20161002_122342.jpg)
Svätý Otec odchádza na obed so saleziánmi a my sa ideme s deťmi a mladými najesť a zahrať. Dúfame, že sa so Svätým Otcom budeme môcť stretnúť ešte raz osobnejšie. Keď nás salezián Peťo zavolá von a ochranka nám dá pokyn, aby sme sa nastúpili ku stene, zdá sa, že sa to naozaj podarí. Ešte pár minút čakania a z dverí vychádza Svätý Otec. Pomaly prechádza popri mladých, každému podáva ruku a neobíde ani mňa. (!) Stihnem potichu po anglicky povedať: „Modlite sa za nás, Svätý Otec,…“ a v duchu doplniť: „…aj my sa budeme za Vás.“ Svätý Otec sa vzďaľuje a my začíname skandovať: „Papa Francesco!“ S úsmevom sa k nám otáča, zakýva, nasadne do auta a o chvíľu je preč. Jeho prítomnosť medzi nami však aj naďalej ostáva živá.
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/baku1-041-scaled.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/baku1-039_1-scaled.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/baku1-044-scaled.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/baku1-050-scaled.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/baku1-053-scaled.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/baku1-055-scaled.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/baku1-057-scaled.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/baku1-059-scaled.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/baku1-063-scaled.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/baku1-064-e1477638378568-scaled.jpg)
![](https://saleziani.sk/app/uploads/2016/10/IMG_20161002_161712.jpg)
Keď som večer išla spať, mala som pocit, že sa udialo niečo výnimočné, no myslím, že až čas ukáže, čo to vlastne bolo. Mohla som si len opakovať slová žalmu v Zamysleniach, ktoré akoby boli špeciálne určené pre tento deň: „Spievajte Pánovi pieseň novú, lebo vykonal veci zázračné. Víťazstvo je dielom jeho pravice a jeho svätého ramena. Pán oznámil svoju spásu, pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. Rozpamätal sa na svoju dobrotu a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. Uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha. Na chválu Božiu jasaj, celá zem; plesajte, radujte sa a hrajte.“ (Ž 98, 1-4)
V Azerbajdžane som v rámci projektu Európskej dobrovoľníckej služby, ktorý je finančne podporený z prostriedkov Európskej únie cez program Erasmus+.