Sýria – správa provinciála z vojnovej oblasti

(26. apríla 2013, Damask, Sýria) – Občianska vojna v Sýrii pokračuje ničením domov, ľudských životov a teraz i nádeje a viery mladých ľudí. Počas uplynulých dvoch týždňov navštívil svoju „milovanú Sýriu“ don Munir El Rai, provinciál Stredného Východu. Vo svojej správe nehovorí len o udalostiach vojny, ale aj o tom, čo robia saleziáni, aby pomohli mladým ľuďom reagovať na túto situáciu.

V pondelok 8. apríla som odišiel z Libanonu do Damasku, aby som sa zúčastnil duchovnej obnovy s 22 spolubratmi. Tesne predtým, než som prišiel, zasiahla centrum mesta explózia. Opäť sa ku krvi mnohých pridalo asi dvadsať obetí. Ľudia žijú v absolútnej neistote kvôli častým výbuchom a streľbe či bombardovaniu. Vo vzduchu cítiť trápenie, smútok a bolesť. Pokúsil som sa utešiť dvoch mladých ľudí, ktorí stratili svojho otca, keď cestoval do práce. Vo svojom smútku prišli hneď za nami, ako súčasť rodiny.

Damask je kozmopolitné mesto s približne 5 000 000 obyvateľmi. Situácia v meste nebola taká dramatická a znepokojujúca, ako v ostatných mestách, hoci zvuky vojny tu počuť každý deň a takmer každú hodinu. Prvá explózia v Damasku sa odohrala v decembri 2011 a ďalšie nasledovali sporadicky.

Od júla 2012 sa atmosféra dramaticky zmenila kvôli niekoľkým útokom. Odvtedy sa naše aktivity odohrávajú len ráno, aj to s istou dávkou znepokojenia spojeného s nebezpečenstvom prepravy mladých. Ich počet sa výrazne znížil.

Vojna a výbuchy pokračovali až doteraz s mnohými obeťami. Napriek situácii sme sa pokúšali niečo urobiť. V januári sa životu v mládežníckom centre začalo opäť dariť vďaka prítomnosti asi 140 chlapcov a dievčat. No vo februári a marci vojna zamedzila zvyčajné aktivity a my sme sa snažili nájsť iné spôsoby kontaktovania mladých ľudí a ich rodín. Tieto zahŕňajú návštevy asi stovky rodín, malé tábory pre skupinky mladých, dvojdňovú duchovnú obnovu pre niektorých žiakov základnej školy a trojdňovú obnovu pre vysokoškolských študentov. Sviatok dona Bosca sme oslávili 7. februára s asi 80 deťmi a mladými.

Od Veľkej noci sme si všimli nárast návštevnosti. Predtým, než mladí prídu, sa pýtame katechétov a spolupracovníkov na situáciu v rozličných oblastiach a rozhodujeme sa, či ich prijmeme. Ak sa okolnosti nezmenia, dúfame, že budeme schopní pokračovať v našej pastoračnej a výchovnej činnosti prostredníctvom návštev rodín našich detí a mladých a trojdňových stretnutí malých skupiniek o ľudskej, duchovnej a saleziánskej formácii.

Provinciál Munir El Rai vo svojej správe hovorí i o meste Aleppo, no je založená len na informáciách od saleziánskej komunity v tomto meste, pretože kvôli vojnovému stavu je nebezpečné sem vycestovať. Potvrdzuje to aj správa z tohto týždňa o únose dvoch biskupov, sýrskeho ortodoxného biskupa a gréckeho ortodoxného biskupa mesta.

Aleppo je jedno z najindustrionalizovanejších miest v Sýrii. Situácia je tu skutočne katastrofálna. Doprava je do veľkej miery paralyzovaná, mesto vzbudzuje mŕtvy dojem. Niektoré oblasti vyzerajú ako mesto duchov. Centrum mesta je mŕtve. Mnoho štátnych škôl sa stalo útočiskom pre ľudí evakuovaných zo svojich domovov. Súkromné školy sú slabo navštevované a tie modernejšie na predmestiach sú často opustené.

Nemocnice prevádzkované sestrami sú stále otvorené, no na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v nich zostalo len málo lekárov. Viac ako tisíc tovární bolo zničených. Zásoby, lieky a jedlo sa každým dňom míňajú. Často nefunguje ani elektrina alebo voda a telekomunikácie.

Niektoré z kostolov v Aleppo boli poškodené. Vo dne aj v noci sú ľudia vystrašení zvukmi vojny. Keď sa útoky začali blízko nášho domu, niektoré projektily dokonca zasiahli naše ihrisko, no našťastie neboli žiadne obete. Tiež tu prevláda strach z únosu bohatších ľudí. Toto znepokojenie robí pohyb do alebo z mesta veľmi nebezpečným. Po zotmení nenájdete v uliciach žiadnu živú bytosť.

V začiatkoch vojny sa aktivity odohrávali normálne, ale od júla 2012 sa Aleppo stalo cieľom tvrdých útokov a my sme boli nútení obmedziť našu činnosť. V súčasnosti pozostáva saleziánska komunita zo štyroch spolubratov, ktorí zostávajú solidárni s ľuďmi. Sú zvlášť blízko rodinám mladých, ktorí prichádzajú do nášho mládežníckeho centra a oratória. Osobne navštevujú najviac zasiahnuté rodiny a zostávajú v kontakte cez komunikačné prostriedky. Všimli si, že veľmi často všetko, čo potrebujú, je jednoduchá návšteva alebo úsmev, uistenie našej úplnej dispozície alebo privítanie v prípade stavu núdze.

Popri veľmi potrebných znakoch prítomnosti je často potrebná aj materiálna pomoc – zásoby, lieky, peniaze na pokrytie nevyhnutných výdavkov. Dvere saleziánskej komunity v Aleppo sú otvorené komukoľvek v núdzi, pretože Kristova láska nepozná hranice.

Mnoho rodín prichádza do nášho domu každý deň jednoducho preto, lebo nemajú iné miesto, kam by išli, aby mohli stráviť časť dňa spoločne. Niekoľko mládežníckych skupín sa stretáva pri svojich normálnych aktivitách. Tí, ktorí tu sú až do večera, sa stretávajú pri jaskyni Našej Panej, aby sa modlili, zaspievali hymnus Márii a aby si vypočuli tradičné saleziánske večerné slovko.

Považujeme za dôležité pokračovať v pozývaní mladých ľudí na tieto stretnutia, ktoré sú naplánované tak, aby vyhovovali rôznym vekovým kategóriám. Kvôli Roku viery diecéza a zasvätení spoločne zorganizovali stretnutie na tému „S Tebou nemám strach“. Uskutočnilo sa v našom saleziánskom centre. Zúčastnilo sa ho okolo 1200 mladých ľudí. V kostole ani na ihrisku nebolo žiadne voľné miesto. Stretnutie sa začalo modlitbou Otče náš a modlitbou k donovi Boscovi, zahŕňalo hudbu, piesne a tance, tiež scénky, ktoré napísali animátori. Bol i čas na reflexiu na tému stretnutia, začínajúc s úryvkom evanjelia o utíšení búrky (Mk 4, 35-41). Stretnutie sa skončilo adoráciou a spoveďami. Uskutočniť stretnutie ako toto vo vojnovom stave s účasťou toľkých mladých nebolo o nič menej ako zázrak! Plánujeme podobné stretnutia a dúfame, že ich budeme môcť zrealizovať čo najskôr.

Provinciál ďalej pokračuje tým, čo sa deje v saleziánskom dome v Kafroune. Tento dom, ktorý predtým slúžil na duchovné obnovy a letné aktivity, sa teraz stal utečeneckým centrom pre ľudí postihnutých vojnou v Sýrii.

Dom v Kafroune je situovaný v zelenej horskej oblasti približne 250 kilometrov južne od Aleppa. Počas leta sa stal mládežníckym centrom a oratóriom pre blízke obce. Deti a mladí ľudia, ktorí bývajú ďalej, sú dovážaní vozidlami, ktoré zabezpečujú saleziáni. Aktivity sa začínajú na konci školského roka a pokračujú až do začiatku ďalšieho školského roka. Pracujú na nich dvaja až traja spolubratia spolu s niekoľkými spolupracovníkmi, katechétmi a animátormi.

Keď vojna minulý august dosiahla Aleppo, mnoho rodín stratilo svoje domovy. Iní boli donútení ich opustiť a hľadať si ubytovanie inde. Vďaka niekoľkým saleziánom je teraz dom v Kafroune otvorený desiatkam rodín a príbuzných saleziánov, spolupracovníkov a animátorov, ponúkajúc im stravu a ubytovanie. Žijú spolu v rodinnom duchu, pridávajú sa k modlitbám saleziánskej komunity, pomáhajú s údržbou domu a zdieľajú sa na bratských stretnutiach. Je zabezpečená i doprava, aby odviezla mladých do škôl v oblasti, aby ich mohli pravidelne navštevovať.

Každý piatok, sobotu a nedeľu poobede sa dom v Kafroune opäť stáva mládežníckym centrom pre mladých z blízkych, niekedy i vzdialenejších oblastí. Spolupracovníci a katechéti usporadúvajú rôzne výchovné, katechetické a duchovné aktivity, aké robili aj pred vojnou v Aleppe. V nedeľu sa zúčastňujú na svätej omši.

Paradoxne, katastrofy, ktoré táto žalostná vojna uvrhla na väčšie mestá, viedli k výhodám pre Kafroun, ktoré nikto nemohol predvídať, ako solidarita a vzájomná pomoc medzi kresťanmi a moslimami, ktorá priniesla hlbšie porozumenie a viac bratskosti.

 

2013 04 26 ANS Syria

ANS, tl

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.