V pondelok 19. augusta 2024 sa v Trakoviciach (okr. Hlohovec) uskutočnila sv. omša pri príležitosti 100. výročia primícií miestneho rodáka, kňaza saleziána dona Jozefa Bokora. Predsedal jej don František Kubovič, SDB za účasti dona Jozefa Skalu, SDB, sekretára provinciála saleziánov a dekana Alojza Lackoviča, rodáka z Trakovíc.
Počas homílie k slovám evanjelia o bohatom mladíkovi odznelo, že ku šťastiu nestačí byť len dobrý, ale je potrebné, aby sme mali vnútornú slobodu od všetkého o čom si myslíme, že nám dáva istotu. Práve don Jozef Bokor toto dokázal a už ako 13-ročný odišiel do Talianska na štúdiá a ako 15-ročný, v roku 1915, skladá prvé rehoľné sľuby.
Po rokoch štúdií vo viacerých saleziánskych domoch v Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii, Taliansku, kde pomáhal ďalším slovenským chlapcom pripravovať sa na saleziánske povolanie, bol v Turíne vysvätený za kňaza. V nedeľu 3. augusta 1924 slávil primičnú omšu v rodných Trakoviciach. Presne pätnásť rokov po nej boli v Trakoviciach primície ďalších troch saleziánov: Alojza Žemlu, Pavla Drgoňa a Štefana Krajčoviča.
Don Jozef Bokor spolu s donom Viliamom Vagačom boli prví saleziáni, ktorí prišli na pozvanie biskupov do Šaštína 8. septembra 1924. Po rozdelení československej provincie v roku 1940 sa stal don Jozef Bokor prvým slovenským inšpektorom (provinciálom) a bol ním až do roku 1968. Počas toho bol odsúdený na štyri roky väzenia, z ktorých si odsedel dva roky v Želive.
Zvyšok života prežil v Bratislave a Trakoviciach, kde sa o neho starala jeho pokrvná sestra saleziánka Štefánia. Pochovaný bol biskupom Ambrózom Lazíkom 4. apríla 1968 v Trakoviciach a o rok neskôr preniesli jeho pozostatky do kolísky saleziánskeho diela na Slovensku do Šaštína.
Na záver sv. omše zazneli aj svedectvá z kroniky o jeho vysviacke a osobné svedectvo p. dekana Lackoviča.
Informoval: František Kubovič, SDB
