V Bardejove s veľkou poctou pochovali dona Bližinského a spomínalo na neho aj Valdocco

(Bardejov, 30. januára 2017) – Bazilika sv. Egídia v Bardejove bola v piatok 27. januára miestom poslednej rozlúčky s jedným zo zakladateľov saleziánskeho diela v tomto meste donom Jozefom Bližinským. Pohrebnej svätej omši predsedal a v homílii sa prihovoril gréckokatolícky metropolita Ján Babiak, spolurodák a priateľ zosnulého.

Asi 80 kňazov a stovky veriacich vytvorili za asistencie polície dlhý sprievod od baziliky v historickom centre až na cintorín pri kostolíku sv. Anny, pričom prešli popred bývalý saleziánsky dom, kde Jozef Bližinský pôsobil.

2017 01 30 bardejov blizinsky4

2017 01 30 bardejov blizinsky1

V mene mnohých mladých Bardejovčanov, ktorí v 90-tych rokoch vyrástli v duchovnom a rodinnom prostredí saleziánskej komunity, sa prihovoril Viliam Šinaľ a s hudobnými vstupmi vystúpila bývalá miestna kapela mladých Slnovrat. Okrem direktora žilinského saleziánskeho domu, kde don Bližinský naposledy pôsobil, a provinciála saleziánov Jozefa Ižolda, sa prihovoril aj don Peter Bešenyei, ktorý je tiež spoluzakladateľom saleziánskej prítomnosti v Bardejove.

2017 01 30 bardejov blizinsky2

Miestny dekan Mons. Pavol Marton prečítal list arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera s vyjadrením vďaky za pastoračnú činnosť zosnulého v košickej arcidiecéze.

Napokon si v Bardejove na jedného z tamojších prvých saleziánov zaspomínali – aj historickým videom – mladí a saleziánska rodina počas už tradičnej 25-tej oslavy sviatku dona Bosca zvanej Valdocco: „Tohtoročné Valdocco bolo poznačené aj ´príchodom Jožka Bližinského tu medzi nás´, keďže pred pár dňami zomrel a v piatok sme ho pochovali tu v Bardejove, ako si želal,“ prezradil pre portál ahojbardejov.sk direktor saleziánskej komunity na sídlisku Vinbarg Viliam Riško.

2017 01 30 bardejov blizinsky3

Dlhší životopis zosnulého

Don Jozef Bližinský SDB* 6. marca 1950 Humenné, † 22. januára 2017 Žilina

Don Jozef Bližinský pochádzal z veriacej rodiny. Obaja jeho rodičia pochádzali z Hažína nad Cirochou. Otec Andrej, rímskokatolík, bol robotníkom v ČSD v Humennom, matka Mária, rodená Pavlíková, gréckokatolíčka, pracovala ako robotníčka. Jozef mal troch súrodencov – sestru Helenu, brata Františka a najmladšiu sestru Máriu.

Základnú školu po piaty ročník absolvoval v Hažíne nad Cirochou a ďalšie ročníky v blízkej Kamenici nad Cirochou. V Snine v roku 1969 maturitou ukončil strednú priemyselnú školu strojnícku (SPŠS). V rokoch 1969-74 študoval na strojníckej fakulte Vysokej školy technickej (SF-VŠT) v Košiciach a stal sa inžinierom. Hneď potom, od 1. septembra 1974 do 31. augusta 1975 absolvoval základnú vojenskú službu, mesiac v Brne a jedenásť mesiacov v Prahe.

Po vojenčine nastúpil do zamestnania ako technologický projektant v podniku Vihorlat Snina. Popri zamestnaní dva roky ešte navštevoval postgraduálne štúdium a od 1. apríla 1978 začal pracovať v projektovom ústave Kovoprojekt Bratislava, závod Prešov.

Už ako chlapec uvažoval o kňazstve. Počas zamestnania v Snine sa skontaktoval so saleziánmi a napokon v januári 1978 začal tajný saleziánsky noviciát. Prvé sľuby zložil 4. februára 1979 do rúk magistra; na sviatok sv. Jána Bosca 31. januára 1985 zložil doživotné sľuby a o rok 21. februára 1986 bol vysvätený za kňaza, v súkromnom byte svätiteľa – otca biskupa Jána Korca, v Bratislave-Petržalke.

V januári 1987 spolu so spolubratom Vincom Macejkom začal tajne pôsobiť ako salezián kňaz v Bardejove. Zamestnal sa vo výrobnom družstve Snaha Bardejov. Spoločne bývali v podnikovom byte a ako predtým v Prešove, či Vincent Macejko v Košiciach, začali utvárať prvé spoločenstvá chlapcov. Už cez letné prázdniny 1987 urobili pre niekoľkých chlapcov z Bardejova a okolia bicyklový výlet po mestách východného Slovenska, kde žili v tom čase tajní saleziáni. Pravidelne začali pre chlapcov kázať duchovné cvičenia. Aby sa neprezradil že je kňazom, kňazskú službu poskytoval chlapcom, ktorým sa venovali Popradskí spolubratia a cez prázdniny kázal duchovné cvičenia pre chlapcov z Prešova. Z týchto chlapcov viacerí išli aj za duchovným povolaním. V tomto období bol zároveň poverený učiť a skúšať spolubratov v začiatočnej tajnej formácií z predmetu Starý zákon. Začiatkom jesene 1989 prišiel do Bardejova ďalší spolubrat – Peter Bešenyei. V tomto zložení ich zastihla v Bardejove nežná revolúcia. Vo výrobnom družstve Snaha Bardejov bol zamestnaný do februára 1990.

Verejné kňazské a saleziánske účinkovanie začal 12. marca 1990 v kostole sv. Anny v Bardejove. Za širokej pomoci dobrodincov so spolubratmi zrekonštruoval a kompletne vybavil tento kostol. V roku 1991 saleziáni kúpili a rekonštruovali budovu škôlky na Kellerovej 7, kde vznikol saleziánsky dom a oratórium. Okrem stavebných prác sa hneď rozbehol mládežnícky apoštolát: stretká, duchovné obnovy, duchovné cvičenia, bicyklové výlety, hokejbal, sánkovačky… V roku 1992 sa prvý raz uskutočnilo divadelno-spevácke pásmo VALDOCCO, ktorého režisérom bol on – don Jozef.

A ešte o turnaji KAMA. Jožko sám si na vznik spomína takto: „Začiatkom jari 1986 sme s mladými spolubratmi (Jožkom Luscoňom a Tonom Červeňom) vypracovali projekt futbalových turnajov pre chlapčenskú mládež pod názvom KAMA. Známy môjho vedúceho zo zamestnania urobil putovný pohár sv. Dominika Savia, na ktorom bol namaľovaný obrázok sv. Dominika Savia a jeho známe heslo: La morte ma non peccati. Tento projekt cez letné prázdniny 1986 prvýkrát zrealizovala komunita mladých spolubratov klerikov, ktorej predstaveným bol Vladko Fekete; turnaj sa uskutočnil na Spiši v Spišských Tomášovciach. KAMA sa potom uskutočňovala každý rok počas totality … až doteraz.“

Od roku 1996 do roku 2001 pôsobil don Jozef vo formačnej komunite v saleziánskom noviciáte v Poprade-Veľkej ako formátor, ekonóm a neskôr ako vedúci oratória. S pomocou novicov, dobrovoľníkov a dobrodincov na sídlisku Juh zrekonštruoval oratórium a v ňom 7. decembra 1998 bola požehnaná aj kaplnka Panny Márie Pomocnice. Roky vo formačnej komunite a práca s mládežou v oratóriu priniesli bohaté ovocie aj vo forme rôznych duchovných povolaní. Niektorí z mladých sa stali saleziánmi spolupracovníkmi.

Od augusta 2001 ďalšie tri roky vykonával službu direktora saleziánskej komunity v Košiciach na Kalvárii. Mimo pastoračnej práce, vyučovania náboženstva, venovania sa saleziánom spolupracovníkom, spolu so spolubratmi zakúpili pozemok v lokalite Tri hôrky a pripravovali výstavbu nového saleziánskeho strediska v Košiciach.V roku 2003 začal na Katolíckej univerzite v Ružomberku – na Teologickej fakulte v Košiciach – prvý stupeň doktorandského štúdia v odbore katolícka teológia, čo aj ukončil 19. decembra 2008 a získal akademický titul „licenciát teológie“ (ThLic).

Ďalšie trojročie (2004-2006) pôsobil v saleziánskej komunite v Rožňave ako ekonóm domu, delegát saleziánov spolupracovníkov, spovedník sestier saleziánok a asistent Dobrovoľníčok dona Bosca.

V septembri 2006 sa po desiatich rokoch vrátil do Bardejova, kde opäť tri roky vykonával v komunite službu ekonóma domu, bol asistentom Dobrovoľníčok dona Bosca, delegátom saleziánov spolu-pracovníkov a duchovným správcom kostola sv. Anny. Ďalšie dva roky pôsobil v Sabinove opäť ako ekonóm a delegát pre spolupracovníkov.

V júni 2012 odišiel na pozvanie hlavného predstaveného dona Pascuala Cháveza pracovať do hlavného domu saleziánov v Ríme, kde dva roky pracoval v centrálnom saleziánskom archíve.

Na jar 2014 sa vrátil do Popradu-Veľkej a od 1. júla 2014 bol určený za kaplána do saleziánskej farnosti v Žiline. Tu sa venoval pastorácií rodín, pastoračnej činnosti na filiálke Bánova, mládeži, ale aj starostlivosti o starých a chorých. Naďalej vykonával službu asistenta Dobrovoľníčok dona Bosca.

V roku 2016 sa stal onkologickým pacientom, začal sa podrobovať liečbe, napokon však v nedeľu 22. januára 2017 na sviatok blahoslavenej Laury Vicuňovej vo veku 66 rokov odovzdal, zaopatrený sviatosťami, svoju dušu Stvoriteľovi. V službe Pánovi v Cirkvi a v Saleziánskej kongregácii prežil 38 rokov rehoľného a 31 rokov kňazského života.

* * *

Spomienka od prvého spolubrata v Bardejove

Pred 30 rokmi bola zima v mnohom podobná tohoročnej. Prvý pracovný deň bol 2. január (1987) a v ten deň sme sa Jožkovým autom Trabant prepravovali z Prešova do Bardejova. Po okrajoch cesty boli odhrnuté metrové mantinely snehu. Vzduchom chladený Trabant nás nedokázal zahriať. Ale prišli sme načas. Jožko do Snahy v.d., a ja do ZŤS.

Prišli sme do Bardejova ako tajní saleziáni pre dobro Cirkvi a najmä mladých. Jozef bol desať mesiacov predtým u otca biskupa Korca vysvätený za novokňaza. Sväté omše slávil tajne v súkromí. Aby však vzbudzoval medzi ľuďmi vierohodnosť, často bol na sv. omši a prijímaní v bazilike sv. Egídia, alebo v iných kostoloch.

Bol obľúbený a pracovitý. V zamestnaní si ako inžinier technik vedel poradiť s úlohami. Po práci v podniku začínala pre neho práca apoštolská. Tajne sa stretával na bytoch s mladými žiakmi ZŠ a SŠ aj s učňami. Boli najmä z Bardejova, Dlhej Lúky a Bardejovskej Novej Vsi. Cez víkendy to boli početné tajné duchovné obnovy najmä na chatách, ktoré poskytli dobrodinci. Spolupracoval aj s miestnymi kňazmi, ktorí vtedy pôsobili v Bardejove a na okolí.

Svedčím ako jeho spolubrat, že don Jozef bol horlivý spolubrat. Verne žil rehoľné zasvätenie. Bol horlivý v apoštoláte. Svoje chatrné zdravie obetoval najmä za spásu mladých.

Nech mu Pán dá odmenu neba.

Don Vincent Macejko SDB

Foto: Daniel Imriška SDB

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.