Pred 130 rokmi, 21. júna 1896, sa v Hrnčiarovciach nad Parnou narodil Ján Hlubík. Jeho detstvo sa odvíjalo v rodnej obci, neskôr počas prvej svetovej vojny musel narukovať na front a dostal sa až do Talianska na rieku Piavu.
Po návrate z vojny pracoval u jezuitov ako distribútor časopisu Posol Božského Srdca Ježišovho. Ale aj jeho srdce veľmi túžilo stať sa kňazom, podľa Ježišovho srdca. Mal však už pokročilý vek a žiadne potrebné štúdiá. Bola to bezvýchodisková situácia, no Pán si ho predsa našiel. „Zoznámil“ ho so saleziánmi, odišiel k nim na štúdiá do Talianska a tam bol v roku 1928 vysvätený za kňaza.
Po návrate na Slovensko pôsobil v Šaštíne, Hronskom Beňadiku, Bratislave na Miletičovej ulici i v Trnave – najprv v meste, potom sa pustil do budovania saleziánskeho diela na Kopánke. Po komunistickom zásahu a zatvorení diela v roku 1950 sa začala jeho krížová cesta. Bol väznený a na následky krutého mučenia, 27. decembra 1965, zomiera.
Aj tieto fakty zazneli pred veriacimi 21. júna 2026 v rodisku dona Hlubíka, v Hrnčiarovciach nad Parnou. Na spomienkovej svätej omši sa zišli saleziáni, rodinní príslušníci, rodáci, ale aj veriaci z trnavskej Kopánky. Hlavným celebrantom bol don Jozef Luscoň, koncelebroval don Jozef Komloš. Počas slávnosti bola prítomným predstavená kniha „Ján Hlubík, slovenský don Bosco“, ktorá prináša fragmenty zo života tohto významného saleziána.
Zdroj: Jozef Luscoň, SDB
