(Rím, 22. februára 2019) – Pri príležitosti stretnutia o Ochrane maloletých v Cirkvi, ktoré sa koná vo Vatikáne od štvrtka 21. do nedele 24. februára, Únia generálnych predstavených mužských a ženských reholí zverejnila spoločné posolstvo. Podpísal ho aj desiaty nástupca dona Bosca a hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime.
Rehole v ňom potvrdzujú vôľu „pokorne uznať a vyznať spravené chyby; podporovať tých, ktorí toto prežili; od nich sa učiť akým spôsobom sprevádzať tých, ktorí boli zneužívaní“.
„V našej činnosti sa stretávame s mnohými situáciami, v ktorých sú deti zneužívané, zle sa s nimi zaobchádza, sú neželané a zanedbávané,“ hovorí sa v texte stanoviska. Spoločným prvkom týchto prípadov, ako sa zmieňujú zasvätení v stanovisku, je „zraniteľnosť“ maloletých, ktorí sú považovaní za „predmety, ktoré možno použiť a zneužiť“.
Stretnutie pápeža s predsedami biskupských konferencií je osobitne zamerané na fenomény zneužívania v Cirkvi. „S hanbou skláňame svoje hlavy, keď si uvedomujeme, že sa tieto zneužitia udiali v našich rehoľných kongregáciách a rádoch a v našej Cirkvi,“ tvrdia predstavení reholí vo vyhlásení a uznávajú tiež, že často „odpoveď tých, ktorí majú autoritu, nebola taká, aká mala byť“.
Preto si predstavení a predstavené reholí želajú, aby stretnutie vo Vatikáne ukázalo „nové kroky“ a aby sa urobili rozhodnutia, tiež aby sa lepšie načúvalo obetiam a aby sa uvádzalo do praxe, čo sa rozhodne, pod vedením Svätého Otca. „Vedenie Svätého Otca je podstatné.“
V dokumente je na všeobecnej rovine zdôraznená potreba „kultúry ochrany“ v každej oblasti:
– vo výchove a zdravotnej starostlivosti, kde už sú nastavené najvyššie štandardy a protokoly ochrany;- vo formácii rehoľníkov: bude v každej etape formácie zhrnutá primeraná výchova tak pre formátorov ako aj pre formovaných, a bez ohľadu na konkrétnu kultúru bude jasné, že zneužívanie maloletých nikdy nie je dovolené a nemožno ho tolerovať;- v oblasti spirituality: budú sa rozvíjať „osobitné programy na sprevádzanie každej osoby, ktorá je obeťou zneužívania a túži nájsť pomoc v ťažkostiach viery a zmyslu života“.
Rehoľníci poukazujú, že niektoré korene problému zneužívania sú v klerikalizme, v zneužívaní moci a v zle pochopenom začlenení do rehoľnej kongregácie, a zaväzujú sa k trvalej konverzii a chcú spájať zdroje a kompetencie, aby boli účinnejší.
Posolstvo vyzýva ku spolupráci aj rodičov a ženy, uznávajúc, že „keby sa bola od žien žiadala mienka a pomoc pri hodnotení jednotlivých prípadov zneužívania, naša reakcia by bola silnejšia, rýchlejšia a účinnejšia“.
Na záver sa rehoľní predstavení a predstavené obracajú k obetiam: „Uznávame, že z našej strany šlo o neprimeraný pokus čeliť tomuto problému a našu neschopnosť, ktorá je na hanbu, keď sme nedokázali pochopiť vašu bolesť. Vyjadrujeme vám naše najúprimnejšie ospravedlnenie a našu bolesť. Prosíme vás, aby ste uverili našej dobrej vôli a úprimnosti. Pozývame vás ku vzájomnej spolupráci, aby sme vytvorili nové štruktúry, ktoré zaistia, žeby riziká boli čo najmenšie.“
ANS, rhsdb