(Budapešť, Maďarsko, 19. júla 2017) – "Maďarsko je so svojimi 34 saleziánmi v súčasnosti najmenšou saleziánskou provinciou na svete, ale má pred sebou úžasnú budúcnosť. Pred nástupom komunistického režimu v roku 1948 mala maďarská provincia viac ako 200 zasvätených osôb, vrátane mnohých misionárov a členov hlavnej rady. Ale počas – a aj po – 40-ročnom režime bola podpora povolaní prerušená a počet saleziánov podstatne klesol. Od roku 2004 nám hlavný predstavený poslal slušný počet misionárov z Indie, Poľska a Vietnamu. Otvorili sme niekoľko dôležitých saleziánskych diel a v poslednom čase sa zvýšil počet povolaní," hovorí salezián koadjútor Geza Nadudvari, ekonóm provincie sv. Štefana Uhorského – Maďarska. Podelil sa o niekoľko myšlienok o Európe, svojej krajine a saleziánskej prítomnosti.
V minulosti mala saleziánska Európa tendenciu k postoju nadradenosti. Dnes, vďaka Bohu, si aj starší saleziáni uvedomili, že naše zasvätené povolanie je najdôležitejším aspektom, ktorý nás zjednocuje a že čím je prítomných viac saleziánov z rôznych krajín, tým bude saleziánska komunita bohatšia a atraktívnejšia k miestnym mladým, vďaka prispeniu mladých misionárov.
V minulosti sme mali viacero starších saleziánov, ktorí prežili 40 rokov perzekúcie. Teraz máme už len štyroch. Preto môžeme povedať, že sa musíme pozerať dopredu. Ale vďaka nadšeniu niekoľkých miestnych saleziánov a misionárov je naša budúcnosť svetlá. Pomaly povstávame z dna a saleziánska charizma stále plodí ovocie.
Naša prítomnosť v krajine začala v roku 1913 a bola znovu oslobodená v roku 1989. Ako saleziáni sme obnovili niektoré naše staré tradičné strediská a štruktúry a založili sme tiež úžasný dom v Kazinbarcika. Je to komunita vo východnom Maďarsku, v jednom z najzaostalejších regiónov, najviac postihnutých komunizmom, kde sa tiež nachádza veľká rómska komunita. A tak, v srdci modernej Európy, sa nachádza jedno z najdôležitejších saleziánskych diel.
Keď je niekomu určená poslušnosť do tohto diela, cítime sa všetci vyznamenaní, a mne je cťou, že som tam bol prvým maďarským saleziánom. V roku 2006 sme založili novú komunitu s dvoma saleziánmi misionármi a ako zázrakom sa rozvinula, ako don Boscova skúsenosť na Valdoccu. V skutočnosti, s Božou milosťou sa nádherná misia za pár rokov vyvinula do veľkej odbornej školy pre najchudobnejších, farnosti a strednej školy a je v súčasnosti najsilenjším a najvýznamnejším saleziánskym dielom v Maďarsku.
Tiež sa u nás na saleziánskych zasvätených povolaniach prejavil po blahorečení saleziána koadjútora Štefana Šándora (2013) "Šándor efekt" – je to blahoslavený, ktorý nevykonal výnimočné veci, no ako sv. František Saleský či don Bosco dosiahol duchovnú výšku v napĺňaní svojich povinností.
V tom čase som bol jediným koadjútorom v Maďarsku, preto toto povolanie veľmi neimponovalo mladým ľuďom, považovali ho len za prechod ku kňazstvu. Blahorečenie bolo prvou príležitosťou pre verejné zdieľanie o tomto zasvätení. Dnes je osobnosť Štefana Šándora široko známa mladým ľuďom a tí, ktorí nikdy nezvažovali nad kňazským povolaním, môžu ochotne odpovedať na Božie volanie stať sa saleziánom koadjútorom. Je to skutočne viac požehnanie z neba, než výsledok ľudského úsilia, pretože odkedy máme blahoslaveného Štefana Šándora, máme každý rok aspoň jedno povolanie k zasvätenému životu saleziána laika a sme neustále požehnávaní novými saleziánskymi novicmi!
ANS, tl
