(Rím, 22. decembra 2020) – Kresťanská nádej je zakorenená vo viere v Boha, ktorý sa stal človekom. Cez krátke vianočné posolstvo sa don Ángel Fernández Artime, hlavný predstavený saleziánov, prihovára celej saleziánskej rodine s týmto povzbudením k nádeji.
Po ťažkom roku 2020, plnom skúšok pre ľudstvo, jediný spôsob ako vnímať Vianoce a nový rok 2021 s „pokojným vnútrom“, je pohľad viery, viery, ktorá sa stáva nádejou.
„Fascinuje ma viera, ktorá sa stáva nádejou,“ povzbudzuje hlavný predstavený, citujúc vietnamského kardinála Van Thuana, ktorý o viere a nádeji vie zo života, lebo ako veriaci bol dlhé roky väznený.
„Ako hovoriť o Vianociach, keď sme zažili toto všetko?“ pýta sa don Artime. Pre kresťanov je to vždy možné, lebo Vianoce znamenajú, že „Boh nám prichádza v ústrety, Boh sa aj dnes stáva človekom, je blízko človeku vo svojom Synovi Ježišovi“.
Nový rok je príležitosťou vykročiť zmenení, lepší: pozornejší voči stvoreniu, voči „volaniu tisícov mladých“, k ľudskému prijatiu migrantov a pre budovanie súcitnej reality, konkrétneho milosrdenstva voči núdznym.
Vianočné video želanie hlavného predstaveného je k dispozícii po taliansky: https://youtu.be/kvJfMJ5C-fQpo anglicky: https://youtu.be/UWFv0-cPDiY
Tu prinášame slovenský prepis:
Fascinuje ma viera, ktorá sa stáva nádejou
Drahí priatelia, moji drahí spolubratia, saleziánska rodina, laici, mladí.
Tento výrok nie je môj. Je to výrok jedného vietnamského biskupa, Francoisa Xaviera van Thuana, ktorý bol väznený 13 rokov a z toho 9 na samotke. Zaiste je to mučeníctvo pre vieru. A ja som myslel, verím, že v tejto chvíli, na konci tohto roka 2020, tento výrok je namieste, aby nám pomohol pochopiť, ako môžeme prežiť tieto Vianoce a ako žiť rok, ktorý očakávame.
Je pravda, že rok, ktorý sme prežili, bol veľmi ťažký. Vieme to všetci. Rok bolesti, rok strát, rok často veľkých ekonomických problémov v rodinách… slovom veľmi ťažká realita. Ako teda hovoriť o Vianociach, keď sme zažili toto všetko? Ale áno, vždy o tom môžeme hovoriť. Vianoce pre nás, veriacich kresťanov katolíkov, znamenajú povedať, že Boh nám prichádza v ústrety. Boh, ktorý sa aj dnes stáva človekom, je blízko človeku vo svojom Synovi Ježišovi. Je to Boh, ktorý stále kráča so svojim ľudom. Je to Boh, ktorý nikoho z nás nikdy neopúšťa, ani vo chvíľach bolesti, utrpenia, strát. Boh je s nami.
A preto keď myslíme na Vianoce, na nový rok, domnievam sa, oprávnene si to od nás žiada prežívať našu vieru do hĺbky a vnútorne, veľmi krásnym spôsobom. Lebo máme cítiť, že nie sme sami. A zároveň si máme povedať: s čím môžeme ísť do nového roku? Čo môžeme čakať? Pozitívne! Isto môžeme očakávať, že k stvoreniu, k starostlivosti o stvorenie budeme pristupovať veľmi seriózne. Môžeme myslieť, že volanie tisícov mladých bude skutočne vypočuté. Môžeme snívať o ľudskej realite, kde migranti môžu žiť a sú prijímaní ľudským spôsobom. Tí migranti, ktorí teraz, v takejto situácii v tomto roku – 68 miliónov osôb – sú v pohybe po celom svete. Môžeme uvažovať nad našou realitou, že budeme mať pohľad hlbokej ľudskosti, že to bude pohľad súcitu, milosrdenstva, vystretej pomocnej ruky ku núdznym.
Kvôli tomuto hovorím, že prežívať dnes Vianoce má značiť, oprávnene, prežívať vieru do hĺbky, s pokojným vnútrom. Vieru, ktorá sa stáva nádejou. Aj s osobitným pohľadom na nový rok 2021. Prosme si pre nás všetkých to požehnanie, ktoré prichádza od Boha, ktorý kráča s nami.
Požehnané Vianoce a všetko dobré v novom roku.
ANS, rhsdb