Vodný futbal

V sobotu cez Veľkú noc sme išli navštíviť komunitu Kusutka. Na omšu sa prišla pozrieť aj skrotená divá sviňa. Miestni ju ale ešte pred začiatkom vyhnali.

Odtiaľ sme sa odplavili do komunity Patints. V centre nás čakali nejaké staré schátrané budovy, medzi ktorými bola aj škola. Ľudia tu pomaly ubúdajú. Komunita je príliš ďaleko od nejakej cesty a po rieke to tiež nie je práve najbližšie. Hľadali sme dom Šuara, ktorý tu mal žiť. Chodníky sa ale časom menia. Plocha, kde bolo predtým letisko, je teraz zarastená trávou, ktorá je vyššia ako my. Nakoniec sa nám ho podarilo nájsť v jednom tradičnom dome. Zdržali sme sa len krátko. Nebolo tu veľa ľudí, ktorí by prišli na omšu. Neskôr začalo dosť silno pršať, a tak sme sa ponáhľali späť do Tuutin ensa.

V nedeľu bola omša naplánovaná na 4 hodinu ráno. Prípravy ale začínali už o tretej. Keďže skončilo pôstne obdobie, bol zároveň aj krst viacerých detí. Deti, ktoré mali kroje, sa modlili šuarskú verziu ruženca. Pri tomto ruženci sa tancuje okolo ohňa. Kým sa skončila omša, úplne sa rozvidnelo.

Nasledujúcu nedeľu sme boli v komunite Nunkuinunka. Kaplnka bola preplnená deťmi a rodinnými príslušníkmi. Na krst čakalo viac ako dvadsať detí. Otec Anton nebol veľmi nadšený z takého vysokého počtu. Kritizoval hlavne nedostatočnú prípravu detí. Vzhľadom na to, že všetko už bolo pripravené, nakoniec pokrstil väčšinu z nich.

Omša Nunkuinunka

Odtiaľ sme sa plavili viac ako hodinu po rieke Macuma do komunity Warints. Silný dážď spôsobil, že sme sa dosť zdržali. Na omšu prišli hlavne deti z miestnej školy.

Deti v kaplnke Warints

Pri ceste do komunity Kashaints nás čakalo menšie prekvapenie. Most, ktorý bol postavený len nedávno, bol už znova zvalený. Keď som po ňom išiel poslednýkrát, predpokladal som, že niečo vydrží. Voda je tu ale dosť nepredvídateľná. Na druhý deň bol sviatok komunity a tak miestni hrali futbal proti hráčom z komunity Kapitian. Počas zápasu začalo silno pršať. V hre sa ale pokračovalo bez ohľadu na počasie. Tak to tu väčšinou chodí, niekedy prší aj pol dňa, tak sa neoplatí čakať. Neviem, ako to znášajú hráči, ale trávnik býva po takejto hre v blate často zničený. Tentokrát hráči nemali k dispozícii žiadny trávnik, tak mali o problém menej. Najskôr viedli hostia, nakoniec ale vyhrali domáci. Po zápase sme s otcom Antonom išli do komunity hráčov, ktorí prehrali. Väčšina dospelých ale ostala aj na večernú after párty.

Vodný futbal

V komunite Kapitian vzhľadom na sviatok v Kashaints nebolo veľa ľudí. Kaplnka a menší farský dom boli dosť zarastené, a tak som mal na druhý deň ráno dosť práce s kosením trávy a sekaním nejakých menších stromov. Už nám neostalo veľa jedla, a tak som sa pripravoval na to, že sa budem postiť. Jedna rodina nás ale pohostila raňajkami. Na omšu prišli hlavne deti. Potom sme išli do komunity Kaniats, ktorá bola bližšie k rieke Kangemi.

Pri návšteve rodiny, ktorá bývala po ceste, nás pozvali na obed. Ponúkli nám banány, kamote (niečo ako zemiaky), varené vajcia a veľké larvy. Otcovi Antonovi sa larvy veľmi nepozdávali, tak som zjedol aj jeho. Domáca Elena poprosila otca Antona, či by odslúžil omšu ešte večer. Na druhý deň ráno potrebovala ísť do mesta Macas. A tak sme omšu naplánovali na večer. Pred omšou znova prišla a ponúkla nám ďalšie jedlo. Bola to slepačia polievka s banánmi a yukou. K tomu uvarila aj ayampako. Ayampako z kurčaťa sa tu väčšinou pripravuje z takých častí, ktoré u nás na Slovensku nikto neje. Je tam väčšinou časť kuracej nohy s pazúrmi, hlava a vnútornosti. Elena tam ale dala také chutné bylinky, že som radšej nepozeral na to, čo jem a zjedol som skoro všetko. Na omšu prišlo aj dosť veľa domácich. Pôvodne som očakával, že budeme hladovať, ale nakoniec sme mali jedla až príliš veľa.

Kuracia polievka a ayampako

O pár dní sme boli znova na cestách. Tentokrát sme mali namierené viac na juh do komunity Pukar. Najskôr sme zostúpili dole po rieke Kangemi takmer až k mestu San José de Morona a neskôr vystúpili trochu vyššie riekou Kusuim. Od rieky sme asi za dvadsať minút došli do komunity. Boli sme dosť ďaleko od Tuutin ensa. Zo stredu komunity Pukar vidno pohorie Kutuku. Kaplnka bola zvonka v celkom v dobrom stave. Vo vnútri ale bolo veľmi veľa netopierov, po ktorých tam ostalo veľa odpadu. Mali sme čo robiť, kým sme to ako tak upratali. Našlo sa tam zopár detí, ktoré sa pripravovali na sviatosti, a tak otec Anton na druhý deň niektoré z nich pokrstil.

Hore riekou Kusuim sa dá dostať do komunity Kusuim, ktorá tiež patrí do farnosti Tuutin ensa. Otec Anton tam ale nikdy predtým nebol. V rieke Kusuim je veľa skál a ak dlhšie neprší, nedá sa po nej plaviť. Tentokrát bolo v rieke dosť vody, a tak sme vystúpili hore. Pomáhal nám jeden mladík, ktorý poznal rieku a vedel, na ktoré miesta si treba dávať pozor. V komunite sme stretli deti zo školy a rozprávali sa s učiteľmi. Väčšina obyvateľov sú evanjelici. Jediná katolíčka, ktorú sme stretli, bola učiteľka. Otec Anton na seba nechal kontakt pre prípad, že by niekto potreboval katolíckeho kňaza a vrátili sme sa k rieke. Plán bol dostať sa ešte v ten istý deň do komunity Tukupi. Cesta bola ale príliš dlhá, a tak sme to nestihli.

Prenocovali sme u jednej rodiny, ktorá býva blízko komunity Shiramentsa. Odtiaľ sme pokračovali do Tukupi. V Tukupi bola večer omša. Ráno som videl malých chlapcov hrať sa so sklenenými guličkami v hangári, ktorý postavil padre Toigo. V minulosti tam parkoval malé lietadlo, teraz tam často ľudia prespia, keď nemajú kam ísť.

Starý hangár má nové využitie

Na deň matiek sme boli v komunite Kapatinetsa. Bývalý katechéta mal zlomenú nohu, a tak mu jeho dcéry nosili vodu, aby sa mohol umyť. Hovorili mi, že tam žijú veľké hady a krokodíly, deň predtým tam vraj zmizol jeden mladý chlapec. Nevidel som ale žiadnych ľudí, ktorý by ho boli hľadať, tak som im veľmi neveril.

Dovoz vody

Počas návštev komunít sa mi podarilo zlomiť si zub. Tak som pri najbližšom stretnutí saleziánov išiel s otcom Antonom do Macasu k zubárke. V tom istom čase mal pohreb padre Siro, ktorý sa významne zaslúžil o pastoráciu Šuarov. Mal na starosti seminár, kde sa vzdelávali. Teraz medzi saleziánmi nie je nikto, kto by mohol nastúpiť na jeho miesto. Našťastie s kurzami pre Šuarov pomáhali sestry saleziánky, ktoré teraz budú pokračovať.

Katedrála v meste Macas

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.