Po zrieknutí sa úradu kard. Artime napísal list adresovaný celej saleziánskej rodine v ktorom hodnotí a ďakuje za desať rokov svojej služby v úlohe hlavného predstaveného:
Mojím spolubratom saleziánom, mojim bratom a sestrám v saleziánskej rodine.
Drahí bratia a sestry!
V deň, kedy si pripomíname narodenie nášho otca dona Bosca, prijmite môj oddaný a bratský pozdrav.
Tieto riadky, ktoré vám posielam, k vám prichádzajú pár minút po skončení veľkej eucharistickej slávnosti ku cti dona Bosca, ktorý sa narodil práve tu v Becchi dňa 16. augusta 1815. To dieťa sa stalo úžasným nástrojom Božieho Ducha, povolaným dať vznik tomuto veľkému hnutiu, ktorým je dnes rodina dona Bosca.
V toto dopoludnie som v prítomnosti vikára hlavného predstaveného, mnohých spolubratov saleziánov, saleziánskej rodiny, priateľov dona Bosca, občianskych a vojenských autorít a 375 mladých z celého sveta, ktorí sa zúčastnili na Synode saleziánskej mládeže, podpísal zrieknutie sa úradu hlavného predstaveného, ako to stanovujú stanovy a pravidlá saleziánov dona Bosca. Totiž – ako istotne mnohí z vás vedia – pápež František ma povolal k inej službe pre dobro Cirkvi.
Týmito slovami chcem vyjadriť vo viere a s nádejou celému saleziánskemu svetu, ako nás Pán viedol až doteraz, a prejaviť svoju vďačnosť za tak mnohé dobrá, ktoré som dostal počas týchto desať a pol roka ako hlavný predstavený saleziánskej kongregácie a ako otec – v mene dona Bosca – celej saleziánskej rodiny.
Milí bratia a sestry, ďakujem predovšetkým Bohu za tieto roky, počas ktorých On sám požehnával našu kongregáciu a saleziánsku rodinu, keď sme prežívali veľmi rozdielne chvíle a skutočnosti, pretože kongregácia je prítomná v 136 krajinách. Myslím, že môžem povedať, že počas týchto desať rokov sme ku všetkému pristupovali s pohľadom viery, s veľkou nádejou a odhodlaním, vždy pre dobro poslania a vo vernosti charizme, ktorú sme dostali.
Ďakujem Pánovi, pretože počas týchto rokov mne – a nám – nechýbali pokoj a sila, ktoré pochádzajú od Neho. Je naozaj pravda, čo hovorí zmŕtvychvstalý Pán svätému Pavlovi: „Stačí ti moja milosť“ (2 Kor 12, 9). Práve tak som prežíval osobne a spoločne s generálnou radou službu animovania a riadenia, ktorá mi bola zverená. Zvlášť by som sa chcel poďakovať obidvom generálnym radám, ktoré ma počas týchto desať a pol roka sprevádzali, za vernosť spoločnému projektu, za ich oddanosť a za ich službu.
Na konci tohto času na čele saleziánskej kongregácie vyslovujem zvláštne poďakovanie vikárovi hlavného predstaveného, donovi Stefanovi Martogliovi, ktorý preberá úlohu viesť kongregáciu s úplnou oddanosťou a veľkodušnosťou. Práca a zodpovednosť v najbližších mesiacoch budú veľké, ale jeho osobnosť, jeho bratský prístup, jeho schopnosti a jeho optimizmus – s Pánovou pomocou a s pomocou generálnej rady – uľahčia cestu, ktorou dovedie kongregáciu k 29. generálnej kapitule.
Vyjadrujem svoju hlbokú vďačnosť všetkým mojim spolubratom saleziánom. V každej časti sveta som sa vždy cítil vítaný, milovaný a bratsky prijatý a nachádzal som spoluprácu a veľkodušnosť. Je skutočne pravdou, že saleziáni milujú hlavného predstaveného a starajú sa oň tak, ako by to robili samotnému donovi Boscovi – ako nás o to on sám požiadal vo svojom duchovnom testamente. Ďakujem za túto veľkodušnosť.
Túžim vyjadriť svoju vďačnosť všetkým skupinám saleziánskej rodiny: našim sestrám dcéram Márie Pomocnice, saleziánom spolupracovníkom, Združeniu Márie Pomocnice (ADMA) – založeným samotným donom Boscom – a všetkým 32 skupinám, ktoré dnes tvoria tento veľký charizmatický strom. Boli to roky rastu a požehnania. Ďakujem všetkým, ktorí s dôverou v Pána toto všetko urobili možným. Za týchto desať rokov služby animovania a riadenia, počas ktorých som mal možnosť navštíviť 120 krajín, v ktorých je prítomná saleziánska kongregácia a saleziánska rodina, som dostal veľký dar stretnutí s mladými, s chlapcami a dievčatami, s dospievajúcimi a s malými deťmi z každej krajiny a kultúry. Mohol som sa, „očami a srdcom dotýkať“ a byť osobne svedkom, ako sa v mnohých saleziánskych dielach a v našej rodine neprestávajú každodenne diať „výchovné zázraky, ktoré uzdravujú a premieňajú životy“. To všetko bolo jednou z mojich najhlbších radostí.
A ako posledné sa chcem poďakovať svojej pokrvnej rodine. Počas týchto rokov ma povzbudzovala a podporovala ich bezpodmienečná láska. Moji rodičia, ktorí odpočívajú v Bohu, ma deväť rokov sprevádzali s pokojnou láskou a svojimi modlitbami, a stále mi hovorili, aby som si o nich nerobil starosti. Oni a všetci členovia mojej rodiny boli stále prítomní, podporovali ma svojou prítomnosťou a stále boli pre mňa bezpečným prístavom, kam som mohol prichádzať, aby som nikdy nezabudol na svoj skromný pôvod.
Zakončím odvolávkou na to, čo som povedal 25. marca 2014, keď deviaty nástupca dona Bosca, don Pascual Chávez, v mene 27. generálnej kapituly, ktorá ma zvolila, sa ma spýtal, či prijímam úlohu hlavného predstaveného.
Pripomínam, že vo svojej vtedy úbohej taliančine som – nie bez hlbokého pohnutia – povedal, že dôverujúc v Pánovu milosť a vo viere, s istotou, že ma vždy budú podporovať moji spolubratia saleziáni, pretože naozaj milujem mladých, ktorých nosím vo svojom saleziánskom srdci, prijímam, o čo som bol požiadaný.
Dnes s vďačnosťou môžem vyhlásiť, že s Božou milosťou všetko to, v čo som dúfal, sa stalo skutočnosťou.
Posledným slovom sa obraciam na nášho otca dona Bosca a na Máriu Pomocnicu.
Som si istý, že don Bosco počas týchto rokov bdel nad svojou kongregáciou a nad svojou rodinou a podporoval ich. Vôbec nepochybujem, že po celý čas sa uskutočňovalo to, o čom nás on sám ubezpečil: „Všetko urobila ona.“ Tak to bolo v čase dona Bosca, tak to bolo počas týchto rokov a tak to nepochybne bude aj naďalej.
Zverujeme sa jej – Márii Pomocnici.
Ďakujem zo srdca a dovidenia – hovorí vám tento váš brat, ktorý je a vždy bude saleziánom dona Bosca.
So všetkou láskou,
kardinál Ángel F. Artime, SDB, hlavný predstavený
