Zlaté kňazstvo oslavuje v Argentíne salezián Pavol G. Kolomi, rodák zo Slovenska

(Concepción del Uruguay, Argentína, 12. augusta 2016) – Slovenský salezián žijúci v Argentíne, don Pavol Geraldini Kolomi, slávi 13. augusta 50. výročie kňazstva. Zo Slovenska odišla jeho rodina, keď mal päť rokov, saleziánom sa stal v Argentíne, medzičasom bol už trikrát na Slovensku a v rodisku svojej matky mal v roku 1969 aj primičnú svätú omšu. Ku vzácnemu kňazskému jubileu mu do Argentíny blahoželal aj provinciál slovenských saleziánov don Jozef Ižold.

 

Životopis jubilanta

Pavol Geraldini Kolomi sa narodil v Turčianskom sv. Martine 9. apríla 1940 ako druhý z troch bratov. Jeho otec Koloman bol rodák z Terchovej a matka Helena rod. Nováková pochádzala zo Suchej nad Parnou.Pred koncom vojny odchádza spolu s rodičmi cez Rakúsko, Nemecko do Talianska, kde sa načas usídlia, najprv vo Foligno a potom v Assisi, kde začal chodiť do školy, ktorú viedli sestry Uršulínky. Keď sa dozvedeli že v r. 1948 sa na Slovensku dostala k vláde komunistická strana, nádej vrátiť sa na Slovensko aspoň načas stratili. Vybrali sa teda do „nového sveta“, do Ameriky, do Argentíny, kde bola vtedy dobrá hospodárska situácia. Cesta loďou trvala 28 dní a pre neho a jeho bratov „to bola zábavná plavba“. V apríli 1948 sa vylodili v Buenos Aires, kde takmer mesiac bývali v Národnom Hoteli pre imigrantov a neskôr bývali v prenajatom dome v okolí Buenos Aires. Tam boli dva roky, kde Pavol pokračoval v škole a hneď sa naučil španielsky. V roku 1950 dostal jeho otec ponuku riadiť jeden hotel v strede Argentíny pri slanom jazere Marchiquita. „Nasledujúceho roku som sa tam stretol s jedným saleziánskym kňazom, ktorý tam prišiel na liečenie reumy a s ním sme viackrát viedli rozhovory. Pred odchodom sa nás opýtal, či by sme nechceli ísť študovať k saleziánom do Vignaud, kde mali ašpirantát.“ Postupne tam išli študovať všetci traja bratia. Tam si Pavol dokončil ľudovú školu a gymnázium a ako jediný z troch bratov pokračoval v ďalších štúdiách a stal sa saleziánom. „Noviciát som začal v r. 1956 a o rok som zložil prvé rehoľné sľuby.“ Nasledovalo štúdium filozofie zase vo Vignaud, potom rok asistencie s ašpirantami vo Vignaud a následne dva roky v ústave v Curuzú Cuatiá. V roku 1962–66 študoval teológiu v Cordobe. „Dňa 13. augusta 1966 som bol vysvätený za kňaza“.

Neskôr ho predstavení poslali študovať pastorálku na Pápežskú saleziánsku univerzitu do Ríma. Tak sa naskytla príležitosť navštíviť aj rodné Slovensko a v rodisku svojej mamy v Suchej nad Parnou slúžiť primičnú svätú omšu. „Suchovania a pán farár mi pripravili primičnú sv. omšu, ktorú som slúžil pred kostolom, lebo prišlo na ňu vyše 5000 ľudí nielen zo Suchej, ale aj z okolia. Vtedy to práve bolo možné, lebo sa ešte dýchalo Dubčekove ovzdušie“. Po štúdiách pred návratom do Argentíny v roku 1970 navštívil ešte tajne v Bratislave aj dona Andreja Dermeka, vtedajšieho provinciála slovenských saleziánov. Ako kňaz potom účinkoval v Rosariu (1967 – 1979), ako katechéta a profesor v tamojšej technickej škole. „Tu som sa naučil  trochu strojárstva a stolárstva a najmä elektrinu a elektroniku, ktorá sa mi vždy páčila“.Od roku 1980 pôsobil ako direktor v Paraná v tamojšom saleziánskom ústave. V rokoch 1986–1991 sa stal direktorom priemyselnej školy v Rosariu a v r. 1991-1994 znovu v Paraná pôsobil ako direktor. Od 1995 do 2000 bol ako direktor v Concepión del Uruguay, kde bol aj riaditeľom gymnázia a ekonóm komunity. Potom od v rokoch 2001 až 2007 bol opäť v Rosariu ako direktor celého ústavu a riaditeľ jednej priemyselnej školy (zhruba 1800 študentov). O r. 2008 do 2010 bol direktorom a farárom v Curuzú Cuatiá na severovýchode Argentíny.V roku 1997 zomrela jeho matka, krátko predtým aj otec, a traja bratia sa rozhodli pochovať oboch rodičov spolu na Slovensku.Slovenčinu si zachováva, lebo, ako hovorí: „Modlitba mi ide len v slovenčine, je to materinská reč. Mám breviár, ktorý mi na Slovensku daroval don Izakovič (v r. 1969, keď ho tajne navštívil v Trnave – pozn. red.). Z neho sa modlím tie časti, ktoré sa nemodlíme v komunite“. A ohľadom vlastného priezviska dodáva: „Na Slovensku môjho otca všetci poznali ako Geraldini. Je to talianske priezvisko, lebo môj prastarý otec bol z Cimego (severné Taliansko) a usadil sa v Terchovej, ako kamenár. Kolomi bola žena môjho prastarého otca.“

V súčasnosti pôsobí Pavol Geraldini Kolomi v argentínskej provincii Entre Rios v malebnom mestečku ležiacom na rieke Uruguay – Concepción del Uruguay.

K zlatému kňazskému jubileu mu vyprosujeme hojné božie milosti, pevné zdravie a radosť života v duchu dona Bosca.

Spracovali: jsk a rhsdb

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.