Počas najbližších týždňov vám postupne predstavujeme našich spolubratov vo formácii cez ich vlastné slová a skúsenosť. Dnes vám prinášame príbeh Adriána Gubu, ktorý je v ponoviciáte.
Aďo hovorí, že si uvedomil, že formácia nie je romantická predstava hneď po zložení prvých sľubov. Myslel si, že všade kam príde, budú ho mladí vyhľadávať a bude taký „malý kráľ“. Dnes však vie, že to nie je o ňom. Ako sám hovorí, ide o Boha, Milosrdného Otca, ktorý sa chce zjaviť mladým cezo neho.
Aj táto zmena pohľadu patrí k formácii. Človek postupne zisťuje, že nejde o jeho obraz, predstavy ani vlastné miesto, ale o ochotu nechať sa viesť a byť k dispozícii.
Adrián otvorene pomenúva aj to, čo ho tento rok prekvapilo na sebe. Miestami sa dosť sťažoval na školu. Ako praktickému človeku sa mu niektoré veci na latinčine a filozofii zdali ako zbytočné diskutovanie. Zároveň však hovorí, že aj keď s niečím nesúhlasí, s Božou pomocou do toho dokáže investovať čas a energiu. Vníma to ako tréning poslušnosti.
Silno opisuje aj chvíľu, keď sa mu chcelo zísť z cesty. Veľkú krízu zažil počas skúškového, keď sa po päť a pol roku znovu učil na skúšky. Učil sa filozofiu a nechcelo sa mu. Keď si uvedomil, že ho ešte čaká skúškové trinásťkrát, prišlo mu až zle. Sám hovorí, že z jeho strany to bola túžba vrátiť sa do Egypta ako Izraeliti s Mojžišom na púšti. To, čo ho udržalo, bola láska k mladým, pre ktorých študuje.
Adrián pomenúva aj to, čo ľudia zvonka často nevidia. Jednou z najväčších výziev je plniť si svoje povinnosti a nevytvárať si vlastné projekty na úkor toho, čo má robiť teraz. Ich predstavení im pripomínajú, že ich hlavný apoštolát je v tomto období štúdium. Druhou výzvou je zostať veselý. Sám priznáva, že ho niekedy ovládne melanchólia, o ktorej don Bosco hovorieval ako o „zlej bosorke, ktorú treba zahnať“.
Keby mal jednou vetou povedať, čo by ľudia mali pochopiť o formácii, odpovedal jednoducho a výstižne: „Saleziánska formácia = Cesta, ktorá vedie k Láske!“
Aj v tejto vete je zachytené veľa z toho, čo jeho dnešná cesta znamená. Formácia nie je len príprava na budúcnosť. Je to konkrétny čas, v ktorom sa človek učí vernosti, poslušnosti a láske, ktorá sa ukazuje aj v povinnostiach, ktoré sa nie vždy plnia ľahko.
Aďo chce poďakovať všetkým dobrodincom za materiálne dary a aj tým, ktorí na saleziánov pamätajú vo svojich modlitbách. Osobitne prosí, aby v nich pokračovali a aby povzbudili k modlitbe aj ďalších.
Jeho súčasnosť vystihujú aj slová zo Svätého písma: „Viera bez skutkov je mŕtva!“ Ako sám hovorí, jeho prioritným apoštolským skutkom je teraz štúdium. Aj ním sa chce pripravovať na lásku k mladým, ktorých stretáva dnes a ktorých ešte len stretne.
Ak chcete podporiť Adriána Gubu a ďalších našich spolubratov na dlhej ceste saleziánskeho povolania, budeme vďační za váš dar. Aj vďaka nemu sa môžu naplno pripravovať na život a poslanie, ku ktorému ich Pán povoláva.
