Saleziánska misijná dobrovoľníčka Paulína Hírešová odišla do Angoly v polovici septembra 2025. Dlhoročná animátorka zo saleziánskeho strediska v Dubnici nad Váhom prerušila svoje štúdium predškolskej a elementárnej pedagogiky v Ružomberku, aby nasledovala svoj sen a zažila najväčšie dobrodružstvo svojho života. Už o niekoľko mesiacov sa končí jej ročná dobrovoľnícka misijná služba pri deťoch a mládeži v slume Lixeira, kde saleziáni spravujú školu a stredisko.
„Nevedela som si predstaviť, aký tu bude život a ako tu zapadnem a teraz si neviem predstaviť môj odchod z tohto miesta,“ píše Paulína vo svojom najnovšom misijnom blogu a pokračuje: „Už dávno tu nebojujem, ale normálne žijem. Misia sa stratila v prúde dní, tých úplne obyčajných, ktoré sa skladajú z malých radostí a veľkej lásky. Občas je náročné vedieť to, že nedokážem pomôcť všetkým a že tu nie som na to, aby som ‚zachraňovala životy‘. Neviem ľudí vytrhnúť z biedy, ale môžem im dať samú seba a svoj čas. A potom vidím tie zázraky, ktoré sa nejako dejú samy od seba.“
Paulína sa s nami v blogu podelila o jeden zo svojich najkrajších zážitkov, aké v Angole zažila aj o to, ako zvláda, keď nemá veci pod kontrolou. „Mala som v pláne tento jeden rok dať a ponúknuť to, čo mám, no v skutočnosti oveľa viac dostávam. Nie toho materiálneho. Dostala som uvedomenia, ktoré ma posúvajú. Dostala som prijatie, ktoré ma objíma. Dostala som možnosť začať odznova,“ reflektuje.
