Zomrel salezián František Chudý

(Nitra, 4. júla 2016) – V pondelok dopoludnia zomrel v Nitre salezián kňaz František Chudý. Zomrel zaopatrený sviatosťami a sprevádzaný potrebnou opaterou o pozornosťou spolubratov. Don František Chudý by sa bol dožil 18. júla svojich 87 rokov.

Pohreb zosnulého bude v stredu 6. júla 2016 v Bratislave, o 15.00 h bude svätá omša v Kostole Márie Pomocnice na Miletičovej a následne bude uloženie zosnulého do saleziánskej hrobky na cintoríne vo Vrakuni.

Odpočinutie večné, daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji.

Životopis zosnulého

Don František Chudý sa narodil 18. júla 1929 v Lučenci. Bol jediný syn otca Tomáša a Emy Matildy. Otec bol žandár a preto chlapec Ferko často menil bydlisko a spolužiakov podľa toho, ako bol otec prekladaný na nové miesto výkonu služby. Prvé tri roky chodil do školy v Hronci a potom v Michalovej. Gymnázium začal študovať v Brezne, pokračoval v Banskej Bystrici a dokončil v Novom Meste, kde v roku 1947 zmaturoval.Počas Druhej svetovej vojny partizáni krivo obvinili jeho otca a následne bol preto prepustený zo Zboru národnej bezpečnosti. Vtedy sa rodina natrvalo usídlila v otcovom rodisku v Drahovciach.Po maturite Ferko nastúpil na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave. Počas štúdia býval v katolíckom internáte Svoradov. Tam sa začal zaujímať viac o náboženstvo a liturgiu. S jedným kamarátom navštevoval bohoslovcov v bratislavskom seminári a tak sa začalo rodiť jeho duchovné povolanie. Ale po prvom ročníku VŠ musel pre ťažkú chorobu pľúc štúdium prerušiť a tri mesiace pobudol v nemocnici.V tom čase sa v Československu začal komunistický režim. Keď Štátna bezpečnosť začala obmedzovať slobodu Cirkvi, postihlo to aj mladého Františka. Mal 20 rokov. Veriaci, ktorí chránili kňaza v Drahovciach, boli zatknutí. Na druhý deň chcel ísť Ferko na svätú omšu, no Verejná bezpečnosť ho do kostola nechcela pustiť. Odvolal sa na náboženskú slobodu, za čo bol odsúdený na 2 roky nútených prác. A tak 24.júna 1949 nastúpil do tábora nútených prác v Ilave a potom bol preradený do Novák. Jeho zdravotný stav bol však zlý, musel sa liečiť vo Vysokých Tatrách. Následne, od februára 1952 nastúpil pracovať do Slovakofarmy v Hlohovci ako laborant. Kde zostal pracovať celých 16 a pol roka. Takto dlhé obdobie sa mu v živote zopakuje ešte dvakrát. Popri práci diaľkovo študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a v roku 1959 ukončil štúdium ako promovaný chemik.V rokoch 1965 a 1966 sa hlásil do diecézneho seminára v Bratislave, ale nebol prijatý. V tom čase sa spoznal so saleziánmi Antonom Radošovským a Bernardom Šipkovským. Oni mu naznačili, že sú aj iné možnosti ako sa stať kňazom a spojili ho s tajným magistrom saleziánskych novicov, ktorým bol Jozef Izakovič. V tajnosti teda absolvoval prípravu a noviciát a 31. januára 1968 zložil svoje prvé rehoľné sľuby v Bratislave, na byte saleziána Jána Vizváryho. Na jeseň bol prijatý do seminára. Ako absolventovi vysokej školy mu dvakrát po sebe umožnili urobiť dva ročníky za jeden rok a tak mohol byť už po troch rokoch štúdia teológie vysvätený za kňaza 20.júna 1971. Svätil ho vtedajší česko-budejovický biskup Jozef Hlouch.Po vysviacke bol kňaz František Chudý, tajný salezián, poslaný za kaplána na pol roka do Starého Tekova a potom do Jacoviec. Tam zostal celých 16 a pol roka. V roku 1987 prešiel za správcu farnosti do Dolnej Krupej, kde bol sedem rokov, a potom bol dva roky v Dolnej Súči. Odtiaľ ho už saleziánsky provinciál – v roku 1996 – určil do komunity a farnosti v Michalovciach. Tam žil, už pre neho povestný čas, 16 a pol roka. Pomáhal v pastorácii, najmä vyučovaním náboženstva a starostlivosťou o duchovnú správu nemocnice. Rád chodil aj do mládežníckeho strediska a s obľubou sa zapojil do hier stolného tenisu a stolného futbalu, kým mu to zdravie dovolilo. V roku 2002 dostal endoprotézu ľavého kolena a o rok nato aj pravého kolena.Pre zníženú schopnosť pohybu bol vo februári 2013 preložený do saleziánskeho domu v Hodoch. Aj tam sa jeho zdravotný stav zhoršoval, až natoľko, že musel začať používať vozík. Občas sa stalo, že padol, aj keď ešte chodil s pomocou dvoch francúzskych palíc, alebo aj z vozíka. Keď spolubratia prišli k nemu, s úsmevom povedal: „Padol som“. A niekedy poznamenal: „Ja padať viem, lebo otec, keď ma ako chlapca učil lyžovať, najskôr ma naučil padať. To som sa naučil, ale lyžovať nie.“„Aj keď sa už nemohol pohybovať, práce sa nevzdal. Sediac vo vozíku viazal knihy. Jeho najobľúbenejšou témou bola liturgia, obzvlášť veľkonočné trojdnie. Túžil, aby skôr, ako on bude uložený do hrobu, videl, že sa Boží hrob na Slovensku upravil podľa dokumentu rímskej kongregácie,“ spomína jeho posledný direktor don Jozef Gibala a dodáva: „Ferko bol v jednotlivých farnostiach a našich saleziánskych komunitách pre svoju skromnosť, úctivosť a komunikatívnosť obľúbený. Nikdy sa neurazil, aj keď niekedy by bol mal na to objektívny dôvod. V tomto nám bol veľkým príkladom.“Od konca februára 2014 bol pre potrebnú opateru v dome opatrovateľskej služby v Nitre na Kalvárii u Verbistov. Tam zavŕšil svoj bohatý život, keď v nedeľu 3. júla 2016 prijal sviatosti a zaopatrený odovzdal svoj život Bohu v pondelok 4. júla 2016 dopoludnia.Don František Chudý zo svojich takmer 87 rokov života prežil 48 rokov ako salezián, pričom 45 rokov bol kňazom.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.