Novéna 2020 k Panne Márii Pomocnici – 6. deň (20. mája)

SVÄTÁ MÁRIA, pomáhaj biednym, posilňuj malomyseľných, poteš plačúcich, pros za ľud, prihováraj sa za kňazov, oroduj za zbožné ženské pokolenie. Nech tvoju pomoc pocítia všetci hriešnici a všetci, ktorí úpenlivo prosia o tvoju svätú pomoc!

6. deň: INTERVENI PRO CLERO – PRIHOVÁRAJ SA ZA KŇAZOV

Kňazi, Máriini milovaní synovia, zasvätili celý svoj život kompletným spôsobom uskutočňovaniu ich každodenného poslania a my ich zverujeme Najsvätejšej Márii, aby im pomáhala v ich službe a v ich úlohe byť svedkami Krista. Svedectvo dona Andreja Beltramiho, saleziána prvej generácie a spoľahlivého vtelenia Da mihi animas cetera tolle (Daj mi duše, ostatné si vezmi), nám ponúka výnimočný príklad plodnosti života obetovaného v jednote s ukrižovaným a vzkrieseným Kristom pre dobro bratov.

Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“ On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8, 20-21)

Svedectvo: Ctihodný Andrej Beltrami – „Beltrami“, taký je tu len jeden

Narodil sa v Omenga, na brehoch jazera Orta, 24. júna 1870. Andrejovi sa v rodine dostala hlboká kresťanská výchova, ktorá sa rozvíjala v saleziánskom internáte v Lanzo, kde nastúpil v októbri 1883. V roku 1886 prijal z rúk dona Bosca klerickú obliečku. Počas dvoch rokov, ktoré prežil v saleziánskom dome v Turíne na Valsalice, spoznal a duchovne sa spriatelil s poľským kniežaťom Augustom Czartoryskim, dnes už blahoslaveným. Mladého Beltramiho don August pozval, aby pomáhal chorým na tuberu. Aj Beltrami ochorel na túto istú chorobu, v tých časoch veľmi rozšírenú. Dňa 20. februára 1891 po náročnej ceste a tuhých zimných dňoch sa prejavili prvé znaky choroby, ktorá podlomila jeho zdravie a priviedla ho napokon do hrobu.

Choroba doviedla mladého Beltramiho k progresívnemu „strácaniu sa“, ako aj k nútenej izolácii. Iba milosť viery mu umožnila prijať tento stav, ktorý ho deň čo deň viac a viac pripodobňoval ukrižovanému Kristovi. Pred izbou chcel mať sochu „Hľa človek“ (Ecce homo), ktorá by mu ho stále pripomínala. „Vedieť trpieť“: pre vlastné posväcovanie sa, pre uzmierenie a pre apoštolát. Slávil výročie svojej choroby ako čas milosti: „Deň 20. február je výročie mojej choroby a ja ho budem oslavovať ako deň požehnaný Bohom, deň šťastia, plný radosti, jeden najkrajší z môjho života“.

Za kňaza ho vysvätil osobitne, v izbičkách dona Bosca, biskup Mons. Cagliero. Beltrami mal vášnivú túžbu po svätosti. Svoje mladícke roky strávil „strácaním sa“ v bolesti a neúnavnej práci. „Poslanie, ktoré mi Boh zveril, je modliť sa a trpieť“, hovorieval. „Ani uzdravenie, ani smrť, ale žiť a trpieť“, bolo jeho motto. Svojmu spolužiakovi, ktorý ho pre jeho chorobu ľutoval, odpovedal s presvedčením, že bol skutočným nasledovníkom dona Bosca: „Nechaj tak, Boh vie, čo robí; je na každom, aby prijal svoje miesto a bol skutočným saleziánom. Vy ostatní, zdraví, pracujte; ja, chorý, trpím a modlím sa“.

Dokonale presný v zachovávaní Stanov, mal synovskú otvorenosť voči predstaveným a horiacu lásku k donovi Boscovi a Kongregácii. Za štyri roky života, ktoré mu ostali po kňazskej vysviacke, napísal niekoľko asketických brožúrok, ale venoval sa predovšetkým životopisom svätých, a napísal aj niekoľko žartovných a výchovných diel. Zomrel 30. decembra 1897, tri mesiace po smrti svätej Terézie od dieťaťa Ježiš, na tú istú chorobu a s tým istým duchom obetovania sa. Mal 27 rokov. Jeho telo odpočíva v kostole jeho rodného mesta Omenga.

Svedectvo dona Beltramiho, potvrdzuje tvrdenie dona Bosca: „Beltrami, taký je tu len jeden“, akoby poukazoval na originálnosť svätosti tohto svojho syna, v ktorom sa vtelil tajomný zárodok saleziánskej apoštolskej svätosti: plodnosť z prežívanej bolesti, ktorá je obetovaná s láskou.

Osobný záväzok: Modlime sa za povolania do zasväteného života a za posvätenie kňazov.

Úkon zverenia sa

Ó, Mária Pomocnica,Tak, ako to robil náš otec don Bosco s chlapcami z oratória na Valdoccuv časoch cholery,aj my, vo svete zasiahnutom epidémiou koronavírusu,chceme ako saleziánska rodinavyjadriť naše synovské odovzdanie sa do tvojho srdca Matky.Poteš chorých a ich rodiny.Podopieraj lekárov a zdravotnícky personál.Pomáhaj všetkým členom spoločnosti a tým, ktorí vládnu.Ujmi sa všetkých, ktorí zomreli v dôsledku tejto epidémie.Predovšetkým obnov v každom z nás, v našich komunitách, v našich rodinách vieru v tvojho Syna Ježiša, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych.Slovami dona Bosca sa obraciame na teba:Mária, Panna mocná, veľká a slávna opora Cirkvi, hrozná ako vojsko zoradené do boja. Ty sama vyvraciaš všetky bludy sveta. Ochráň nás pred nepriateľom v našich úzkostiach, zápasoch a ťažkostiach a v hodine našej smrti nás prijmi do večnej radosti. Amen.

 

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.