Misijný blog

  • Ako som neupálil starý rok

    December v dažďovom pralese nie je veľmi odlišný od ostatných mesiacov. Stále je tu dosť teplo a vlhko, len začalo viac pršať. Plastový vianočný strom a nejaké farebné svetlá v parku v Taishi boli jedna z mála vecí, ktoré mi pripomínali, že prichádzajú Vianoce. Trochu mi chýbal ten čas, keď človek na pár dní nič…

    Čítať viac: Ako som neupálil starý rok
  • Prázdninový blog (časť 2.)

    …voľné pokračovanie blogu o našich prvých prázdninách 🙂 Keňský vidiek Okrem Korru sa nám podarilo ísť na dve ďalšie miesta na vidieku, kde sme mohli spoznať inú kultúru, jazyk a prostredie ako “doma“, v Nairobi. Totiž, dedinky, kde sme boli, sú ďaleko od mesta, v kraji zelenom, hornatom, plnom kávových a čajových plantáží, banánovníkov… Pre…

    Čítať viac: Prázdninový blog (časť 2.)
  • Prázdninový blog (časť 1.)

    Prázdniny boli čas, kedy sme si mohli oddýchnuť, zveľaďovať priestor (spraviť nové nástenky, upratať, vymeniť obrusy, záhradka), vyprať a pozašívať voňavé pyžamá pre chlapcov, budovať lepšie vzťahy s tými, ktorí tu v centre ostali (kňazi, sliepky, miestni dobrovoľníci), navštíviť rôzne miesta (Korr, slumy, vidiek, väzenie), zažiť Vianoce inak (ale podstata tá istá) a Nový rok…

    Čítať viac: Prázdninový blog (časť 1.)
  • Svätá trojica v ohnisku

    Jedno nedeľné ráno v Taishi som sa opýtal padre Carlosa, či mám s ním ísť na omšu do kasární v Taishi. On mi ale povedal, nech pomôžem Dáriovi s deťmi. Najskôr som nechápal, čo tým chce povedať, deň predtým sa hovorilo niečo o deťoch, ale nebolo mi jasné, o čo sa jedná. Nikto mi nepovedal…

    Čítať viac: Svätá trojica v ohnisku
  • Naša langatská misia

    Po dlhej 30 hodinovej ceste sme spolu s Jankou šťastne dorazili do Kene, nášho ročného domova. Po pristáti sme si museli ešte hodinu vystáť v rade na víza, a tak sme mohli ísť hľadať našu batožinu. Keď sme už mali svoju batožinu, tak už sme mohli isť pred letisko, medzitým nám každý druhý Keňan nám…

    Čítať viac: Naša langatská misia
  • Hľadanie zmysluplnej práce

    Po odchode otca Antona som začal tráviť viac času v Taishi. Pokračovali sme v navštevovaní komunít. V komunite San José sme deti učili, ako používať word na notebookoch. Neskôr bolo treba odviezť materiál na kostol do Tuutin ensa. Čakal som na auto, ktoré malo prísť z mesta Macas. Práve robili nejaké práce na ceste, tak…

    Čítať viac: Hľadanie zmysluplnej práce
  • Boh vie lepšie ako ja, čo sa potrebujem naučiť

    Sú asi štyri hodiny ráno, keď sa zrazu ozve hlasná hudba. Niekto z domácich si povedal, že je čas odpáliť najväčšiu párty v osade. Keď sa to stalo prvý raz, tak som nechápal, čo sa robí. Teraz si už ale zvykám, že takýto ranný budík sa niekedy ozve o dve hodiny skôr, ako som pôvodne…

    Čítať viac: Boh vie lepšie ako ja, čo sa potrebujem naučiť
  • A je to tu, prvý mesiac v Ekvádore

    Po niekoľkohodinovom lete a jednom prestupe v Madride sa nachádzam na letisku v Ekvádore. Nasleduje najdlhšie čakanie na batožinu, aké som zažil. Našťastie mám najcennejšie veci so sebou v menšom batohu. Postupne strácam nádej, že ešte uvidím druhý kus svojej batožiny, keď sa zrazu objavuje môj batoh. S radosťou ako keď človek stretne starého známeho,…

    Čítať viac: A je to tu, prvý mesiac v Ekvádore
  • Už mám toho dosť

    Už mám toho naozaj dosť. Dosť toho, o čom chcem písať. Čakal by som, že toho bude postupne menej a menej, ale opak je pravdou. Hneď, čo som sa vrátil z Gruzínska sa mi naskytla príležitosť ísť na koncert srbského gitaristu, ktorý hráva s dychovkou a orchestrom. Nebol to síce ČAD, ale šak keď neprší,…

    Čítať viac: Už mám toho dosť
  • Stretnutie dobrovoľníkov v Angole

    Ešte predtým, ako začnem písať o stretnutí dobrovoľníkov, by som rád spomenul pár momentov a zážitkov. Máj bol naozaj bohatý mesiac na zážitky. Mali sme výlet k jazeru, mal som narodeniny, prišiel nás navštíviť angolský provinciál, išli sme na púť do N´dalatanda a mali sme duchovné cvičenia dobrovoľníkov v Calulo. V júni sme sa rozlúčili…

    Čítať viac: Stretnutie dobrovoľníkov v Angole